+421915585875 rzarecky@gmail.com

Pozrime sa na ňu ako na celok, nie iba na miesto, kde nás bolí. Na hlave máme oči, s ktorými sa pozeráme na svet okolo nás. Ďalej tu máme uši, cez ktoré počúvame či nepočúvame. Ústa, ktorými rozprávame a nos, ktorým dýchame.

Keď sme v živote zažili niečo ťažké, čo sme nechceli vidieť, najskôr máme problém s očami, dôsledkom čoho nosíme okuliare. Ak sme niečo niekedy nechceli počuť (krik, tlačenie nás do vecí, ktoré sme nechceli robiť či sťažnosti), najskôr máme problém s ušami.

Ústami sa vyjadrujeme. Hovoríme, čo cítime a čo si myslíme úprimne a otvorene. Keď to nerobíme a držíme nevypovedané veci v sebe (hnev, smútok, neodpustenia, to čo cítime), máme problém s krkom, ktorý drží hlavu.

Je mostom medzi chrbtom a hlavou.

Nosom dýchame. V symbolickej rovine nám hovorí o tom ako sa nám dýcha, ale nie nosom, ale celkovo v živote. Keď držíme veci v sebe, nechceli sme niečo počuť, vidieť, nevieme sa ani poriadne nadýchnuť. Máme pocit ako by sme boli pritlačení ku stene.

A z tohto všetkého môže bolieť hlava. Je toho samozrejme viac, ale toto je z mojich osobných skúseností a z môjho pohľadu.

Hlava je to, čo ukazujeme svetu, ale i sami sebe v zrkadle. Aby sme lepšie pochopili, prečo nás bolí, potrebujeme sa na ňu pozerať v širších súvislostiach.

Táto bolesť hlavy nie je náš ne-priateľ. To mi z nej robíme nepriateľa a snažíme sa jej zbaviť a utlmiť ju všemožnými spôsobmi, len aby už prestala bolieť. Neuvedomujeme si, že ona je náš priateľ a prišla nám pomôcť zmeniť sami seba. Prišla nám niečo povedať, lebo za normálnych okolností, keď sme zdraví, bez bolesti, ju nepočúvame.

Všetko riešime hlavou, analyzujeme, rozoberáme, milión myšlienok v hlave a nie a nie sa stíšiť. Týchto „milión myšlienok“ v hlave spôsobuje pretlak, ktorý keď prirodzene neuvoľníme, vystrelí ako poklica z parného hrnca.

A bum: migréna a tlaky v rôznych častiach hlavy. Je to ako výbuch sopky.bolest hlavy

Keď sme boli malé deti, žili sme v srdci. Všimnime si deti, sponntáne sa tešia, hrajú, smejú, žijú srdcom a pre radosť. Nerozmýšľajú čo budú robiť zajtra, o mesiac, o rok či všetko dnes stihli. Neriešia ani minulosť, to čo bolo, naplno si však vychutnávajú prítomnosť.

Oni cítia, že jediné čo je, je prítomný okamih. Preto sú také šťastné a veselé. Žijú pre každú chvíľu.

Vplyvom výchovy, spoločnosti, školy a tak sa deti presunuli zo srdca do hlavy. Stali sa z nich dospelí.

Stali sa z nás dospelí.

A tak ako sme prešli zo srdca do hlavy, to isté potrebujeme znovu absolvovať, ale späť. Z hlavy do srdca, k malému dieťaťu, ktorým sme niekedy boli. K tej spontánnej radosti, láske, usmievavým očiam.

Bolesti hlavy môžeme utlmiť tabletkami, ale keď nezmeníme postoj v našom živote, opäť sa vrátia a potrápia nás niekoľkonásobne. Potrebujeme pochopiť, čo nám bolesť hlavy prišla povedať. Potrebujeme sa naučiť počúvať, čo nám tá daná bolesť hovorí, čo po nás chce.

Ako sa naučíme počúvať, čo nám hovorí bolesť?

Náš vnútorný hlas sa ku nám prihovára stále, ale my ho nepočujeme, lebo žijeme v hlave a v hlave to kričí. Náš vnútorný hlas ku nám hovorí veľmi potichu, šeptom, preto sa potrebujeme stíšiť.

Meditáciou, prechádzkou v lese, kúpeľom pri sviečke, oddychom, hocičím, čo nám vyhovuje na stíšenie.

Môžeme sa sami seba spýtať: „Prečo má bolí hlava?“ A počúvajme. Náš vnútorný hlas, inak povedané intuícia, či vnútorné dieťa, šepká prvé sekundy. Môže nám to nabehnúť vo forme myšlienky, obrazu, hocijako. Neskôr do toho začína kibicovať hlava a to už k odpovedi nikdy neprídeme.

Môže sa stať, že nemusíme počuť nič a o hodinu pôjdeme napr. niekam autom a na prvom billborde veľký nápis, ktorý môže byť odpoveď na našu otázku. Znamenia a signály dostávame každú chvíľu. Môže to byť vklude cez reklamnú tabulu, neznámeho človeka či niečo započujeme.

Znamenia dostávame každý deň, len si to potrebujeme uvedomiť. Sme ako taký spáči na ceste životom. Potrebujeme sa zobudiť a poobzerať sa okolo seba. Každú chvíľu dostávame nové impulzy, aby sme pochopili našu bolesť a posunuli sa ďalej.

Na cestu uzdravenia a zmenu postojov samých v sebe. Vtedy sa už bolesť hlavy nebude mať prečo vrátiť. Pochopili sme, čo sme mali pochopiť. Zmenili sme svoj postoj a uzdravili sme sa.

PS: dávnejšie som napísal jeden článok, priamo v ňom po kliknutí nájdete návod, ako pochopiť príčinu bolesti či choroby. Vklude si ho prečítajte celý, aby ste to pochopili ako celok. Návod v ňom je odstupňovaný od jednotky. Tu je:

Otvoriť článok.

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi