+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Minimálne raz za rok počujeme z každej strany, že Slovenskom ide chrípka, pripravme sa, robme prevencie, aby si nesadla i na nás. Pijeme čaje, babušíme sa a preventívne si nastrúhame cesnak a zjeme ho spolu s medom.

Zrazu nás škriabe v hrdle, tečie soplík, motá sa nám hlava ako po pár pohárikoch a rozmýšľame, kde a od koho sme to mohli zase chytiť. Veď som s nikým nebol, nebola som vonku s nikým, kto mal chrípku. Do kelu, asi mám oslabenú imunitu, znejú slová možno väčšiny z nás.

To, či Slovenskom alebo celým svetom ide chrípka, alebo máme oslabenú imunitu alebo ďalšie veci ktoré sa hovoria, sú iba spúšťačom, nie príčinou.

Príčiny našej chrípky ležia hlboko v minulosti, až v našom detstve, v našej úplne prvej chrípke, ktorú sme dostali. Ešte keď sme boli malý chlapec alebo malé dievčatko. Mohli sme mať 1 rok, 3 roky, 5, 7, 10 rokov. Každý ju mal v inom veku.

Každé malé dieťa je silno naviazané na svojich rodičov, hlavne na mamu (resp. niekoho, kto sa oňho stará). Ak v hociktorom období života dieťaťa rodič, mama prežíva niečo ťažké, či finančné problémy, rozchod, hádky, odrazí sa to na zdraví dieťaťa.

Malé dieťa, ten krpec, ktorým sme boli každý jeden z nás, nechápe napríklad,  prečo sa rodičia hádajú. Vidí to prvý krát.

Dieťa vidí svet úplne inými očami ako sa naňho pozeráme my dospelí. Dieťa ho vníma srdcom. Dieťa vidí to, čo my dospelí nevidíme z dôvodu, že sme uviazli v našej hlave, všetko chceme pochopiť cez rozum.

Dieťa vníma všetko, čo sa doma deje. Vnútorne cíti, ak je mama v nepohode. Ak je nahnevaná, smutná, sklamaná, vyšťavená. Nevedome sa to prenáša na dieťa a to spôsobí prvú chorobu, soplíky, problémy s hrdlom a podobné symptómy.

Vplyvom spoločnosti, výchovy, ktorá sa opakuje stále z generácie na generáciu, nevieme robiť nič iné, ako nás naučili, čiže ideme k detskému doktorovi s dieťaťom, ktorý mu predpíše týždennú kúru doma v posteli, tabletky na potlačenie choroby a sirupček na hrdlo.

I ja ako malý som sa tešil, keď som nemusel ísť do školy 🙂 Ležal v posteli a pozeral kreslené rozprávky od rána do večera. Až v dospelosti som pochopil,  ako tá opakujúca sa chrípka ma unavuje.

Takže dieťa dostalo svoju prvú chrípkuv nej leží aj príčina problému. Ak ju utlmíme v detstve tabletkami, sirupmi, o pár mesiacov, o rok sa vráti znova.

V televízii či v rádiu budú hlásiť, že Slovenskom ide chrípka, budú sa vysielať všetky možné reklamy na najlepšie tabletky ako prevencia a potom aj proti chrípke, ale to je iba spúšťačom.

Vrátila sa nám opäť tá istá chrípka ako prvý krát, ale je nabalená o ďalšie veci a je o niečo silnejšia. Už neležíme 7 dní v posteli, ale možno 9. A robíme to, že ideme opäť k doktorovi, alebo rovno do lekárne a utlmujeme sa tabletkami.

Chrípka ako každá iná choroba nám prišla niečo povedať. Zastavila nás, spomalila, aby sme si na chvíľu oddýchli a zamysleli sa sami nad sebou, nad tým ako vedieme náš život. Ako rodič sa zamysleli, prečo je môj syn, dcéra chorá.

Pozrieť sa na jeho chorobu jeho očami. Ako rodič sa nato pozrieť jeho očami. Nemyslí si, že za tie naše hádky s maminou môže on? Veď je taký malý, on netuší, prečo po sebe kričíme. Koľkí z nás plakali ako malí do vankúša? Myslieť si, že to naše deti teraz nerobia je veľká trúfalosť.

Spomeňme si, koľko krát sme boli v detstve chorí. Ležali v posteli, v horúčkach, potili sa, balíky vreckoviek išli na dračku a cítili sa fakt mizerne. A spomeňme si koľko krát sme pri tom jedli antibiotiká a všetky možné sirupy, dávali si spreje do nosa a podobne.

Raz za rok, alebo aj viac krát, nás navštívila chrípka, alebo iná opakujúca sa choroba a namiesto toho, aby sme ju prijali so všetkými príznakmi, s ktorými prišla, sa ju snažíme tabletkami utlmiť a vyhnať bacily z tela.

Áno máme pomáhať nášmu telu. Máme sa predsa radi a keď mu vieme pomôcť, pomôžeme. Pomáhať mu čajmi, nahrievaniami, cesnakom s medom, teplými polievkami.

Ak ju utlmíme, vráti sa opäť.

 

Druhý krát bude trošku silnejšia, tretí krát ešte viac a keď z nás vyrastú dospelý a máme napr. 30 rokov, opäť nás navštívi chrípka, ale nie preto, že Slovenskom ide chrípková epidémia, ale preto, lebo sme ju prvý krát v detstve neprijali, nepochopili a utlmili.

Chrípka, ktorí majú naši známi, rodina, alebo lieta vo vzduchu a my ju chytíme, je jej spúšťačom. Oslabená imunita je iba spúšťačom.

Vrátila sa opäť, ale s takou silou, že môžeme skončiť aj v nemocnici. To je aj dôvod, prečo sú chrípky, ktoré máme také silné a už nie sú také ako keď sme boli malí.

Stále sa nám vracia tá istá príčina, prvá chrípka z detstva, nabalená tým časom o ďalšie veci a tým, že sme nepochopili, čo nám prvý krát prišla povedať, tak každá ďalšia je stále silnejšia a silnejšia.

Takto sa k nám vracajú aj iné choroby.

 

Vedeli by o tom rozprávať ľudia, ktorým sa po X rokoch vrátila rakovina, depresia a podobne. Ak ju utlmíme tabletkami, ona tam stále je, potlačená, schovaná v rohu. A raz keď príde príležitosť, nejaký vhodný spúšťač ako napríklad chrípková epidémia, hádka, rozchod, rozvod, sexuálne problémy, sa znovu ukáže.

Vráti sa, ale je oveľa silnejšia. Potrápi nás dvojnásobok času a spotrebujeme pri nej viac síl. Dá nám viac zabrať.

Ak popri papaní tabletiek aj riešime príčiny a ideme do hĺbky seba samého, seba samej, príde raz chvíľa, kedy ich nebudeme musieť vôbec brať. Nemám nič proti tabletkám, niekedy sú nevyhnutné, vo svojich srdci som ich prijal ako priateľov. To je dôležité pochopiť. Neberiem ich, ale v minulosti mám s nimi skúsenosti i názor na ne a i napriek tomu si uvedomujem, ako sú niekedy dôležité. Máme im poďakovať, neraz dokázali zachrániť život človeku, ktorý nevedel, že existuje aj iný spôsob.

Pri chrípke nám telo symbolicky ukazuje: „Tu sa zameraj, tu je príčina“. Ak máme napríklad plný nos a nevieme dýchať, tak sa pozrime späť do nášho detstva, spomeňme si, kedy sme toto zažili. Kedy sme nevedeli v tom detstve dýchať? Nie doslova, ale Symbolicky.

Mohla nastať nejaká silná situácia, veľká hádka rodičov, bitka, krik a ako malé dieťa na to kuká, tak nevedelo možno popadnúť dych. Nevedelo dýchať a potom nám to symbolicky chrípka môže ukázať aj takto.

Kašeľ, problémy s hrdlom. Celý krk hovorí o vzťahoch, o nevypovedaných veciach. Veď ani tie hlieny nevieme poriadne vykašlať. Hlieny sú v symbolike slová, ktoré tam ostali uviaznuté. Čo sme komu nepovedali, čo tam ostalo zaseknuté?

Tlak na hrudníku? Škrípe to pri kašlaní? Kde tam v strede? Tam máme naše srdiečko. Lásku, ale i opačnú stranu mince, nenávisť. Ak dokážeme čítať v našom tele, dokážeme s ním ľahko komunikovať. Ukáže nám, kde čo máme i nemáme vyriešené.

Na chrípku či angínu nepotrebujeme tabletky, sirupy a rôzne veci z lekárni. Potrebujeme posteľ, oddychovať, ľahnúť si, odpočinúť, dať si čaj. Mohlo ju spustiť hocičo, často krát nás zastavuje z dôvodu prepracovania sa a naháňania sa.

Jediné, čo po nás chce, je, aby sme sa zastavili. Človek, ktorý pár dní leží v posteli, príde na veľa vecí. Tak ako ľudia, ktorí ležia dni, týždne, mesiace v nemocniciach. Myslenie ide stále a v tom myslení občas prídeme aj nato, prečo sme chorí.

Človek, ktorí na to chce prísť, nato aj príde.

Ako som písal, nie je dôležité, čo ju spustilo, ale ísť priamo do príčiny, pochopiť, čo sa v detstve stalo, prijať to a odpustiť. Mame, otcovi, dedkovi, babke  i sám sebe.

Ak to dokážeme, máme vyhraté. Prijali sme, čo sa v detstve stalo, pochopili to už aj z pohľadu dospelého, poďakovali za cennú skúsenosť a odpustili všetkým zúčastneným, čo nás aj uzdravilo.

Prvá chrípka nabalená po toľko rokov sa tým pádom už nemá prečo stále vracať. Môžeme jej zakývať bielou servítkou na rozlúčku. Ahoj a ďakujem ti, že si ma prišla toto naučiť.

Náš imunitný systém je opäť silný. Ak by nás aj v živote navštívila opäť chrípka, dokážeme sa na ňu pozrieť ako na dôsledok z vypätia síl možno z nejakej našej rodinnej záležitosti, hádky, rozchodu a pod. Vieme, že po nás chce, aby sme si oddýchli, vypotili a načerpali nové sily.

Prajem veeeeeeeľa zdravých dní 🙂

 

Dôležité: Nie so všetkými článkami, resp. niektorými jeho časťami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

Autor Radoslav Zárecký


Moji najlepší priatelia sú prijatie, pochopenie, odpustenie a poďakovanie. Pomôžeme vám pochopiť príčinu vašej choroby. Prijať ju. Uvedomiť si, prečo prišla. Odpustiť sebe i iným a poďakovať sa jej za úžasnú lekciu osobného rastu.

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi