+421915585875 rzarecky@gmail.com

Keď som po uzdravení sa z ťažkej depresie nastúpil na duchovnú cestu, cestu lásky, začal sa môj život meniť ešte viac. Vnútorne som rástol a dostával som od života rôzne duchovné dary, z ktorých som sa a stále sa teším. Očakával som, že budem vidieť anjelov, aury, energie, liečiť, uzdravovať a tak ďalej.

Popri nich som si neuvedomoval tie najväčšie duchovné dary, ktoré mi život prináša, mi ukazuje každý deň. Čakal som na niečo nadprirodzené a pritom to najprirodzenejšie som mal priamo pred očami.

Najkrajší dar, aký som od života dostal, je dar rodiny.

Mám skvelých rodičov, babky, dedka, krsných, súrodenca, bratrancov. Zbožňujem týchto ľudí, sú to moji najväčší učitelia, ktorí ma cez svoju výchovu, tým akí boli, ako sa ku mne správali, ma naučili mnohému v živote. Nebyť ich, nie som dnes tu kde som. A zato som veľmi vďačný.

Uvedomme si, koho máme pri sebe teraz, nie až keď tu ten človek nebude. My sa mnohokrát na niekoho hneváme z rodiny a namiesto toho, aby sme sa s ním úprimne porozprávali, vklude aj cez krik, cez plač, držíme to v sebe. To nám potom spôsobuje vnútorný tlak a choroby rôzneho druhu.

Ak nedávame tie veci von zo seba, hromadia sa tam a vzniká pretlak. Musia niekde vyraziť von. A keď ich my nedáme prirodzene, pôjdu von neprirodzene.

Ďalším veľkým darom je dar priateľstva. Mať popri svojom boku človeka, ktorý vie o nás všetko. Moja priateľka vie o mne absolútne všetko, i tie moje najväčšie tajomstvá, ktoré som v sebe dusil toľko rokov.

Niet nato, keď sa vieme s priateľom alebo priateľkou úprimne porozprávať, i keď prežívame sami ťažké situácie. Niet nad človeka, ktorý vie počúvať. Ktorý myslí viac na druhého ako sám na seba.

Veľmi si vážim dar, ktorý som rozpoznal iba nedávno. Je to dar jasne a zrozumiteľne vyjadriť to, ako sa cítim a čo cítim. Keď sa ma niekto spýta, ako sa mám, nepoviem mu dobre, keď sa cítim zle. Poviem mu pravdu, presne tak ako to cítim. A to úplne vo všetkom.

Naučili sme sa skrývať svoje skutočné pocity, lebo sa bojíme, že nás nebudú mať ľudia radi, keď im povieme pravdu. Bojíme sa, že nás ohovoria a nebudú sa s nami baviť. Keď neskrývame svoje skutočné pocity, vtedy aj zistíme, kto je skutočný priateľ, kto stojí pri nás, aj keď sa cítime mizerne, bez peňazí, slávy a tak ďalej.

Dar dávania. Bože tak zaň ďakujem. Ja čo som celý život iba šetril, som sa naučil dávať od srdca. Podeliť sa s blížnym, niekomu niečo dať, darovať, len tak pre radosť.

Dar radosti. Naučil som sa robiť veci pre radosť. Nie preto, že za to dostanem odmenu, pochvalu, peniaze, či niečo iné. Pre radosť. Samozrejme príde aj pochvala či peniaze, ale už to nerobím pre ne. Robím to preto, lebo ma to baví. Všetko, čo v živote robím, ma baví. Predaj nehnuteľností, natáčanie videí, písanie článkov, rozhovory s ľuďmi, liečenia, všetko toto robím pre radosť. Pre moju radosť i radosť ostatných.

Dar cvičenia a vhodnej stravy pre mňa. Moja choroba, uzdravenie, celý spôsob života ma naučil, aké je dôležité cvičenie a vhodná strava. O strave som už dačo písal. Nie som vegetarián a ani nejedávam šaláty. Naučil som sa, že to čo môže byť pre jedného človeka liekom, môže byť pre druhého jedom.

To, čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobre pre teba.

Je dôležité, aby sme sa naučili počúvať naše telo. Jeho potreby. Ono samé nám hovorí, čo mu chutí a čo nechutí. Tak je to aj s cvičením. Niekomu vyhovuje jóga, ale niekomu pilates. Pre každého je vhodné niečo iné.

Dary dostávame každý deň, ale veľa krát pre veľké očakávania alebo čakanie na niečo extra, ich nevidíme. Máme ich priamo pred nosom. Stačí len spomaliť alebo sa úplne zastaviť a uvedomiť si, čo všetko máme.

A byť za to vďačný 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi