+421915585875 rzarecky@gmail.com

Intuíciu môžeme nazývať i našim vnútorným dieťaťom alebo srdcom. Je to to isté. Dáva nám odpovede na všetky otázky. Ak ich chceme počuť, potrebujeme sa stíšiť, lebo nám prichádzajú cez šepot.

Ak sme ukričaný, máme v hlave milión myšlienok, stále analyzujeme, všetko rozoberáme hlavou, rozum kričí a tým pádom nepočujeme srdce.

Meditujeme, cvičíme ukľudňujúce cvičenia, bicyklujeme, chodíme na prechádzky do lesa, kúpeme sa, lebo ako náhle je telo uvoľnené, je stíšené, dostáva to čo potrebuje a týmto sa vieme viac napojiť na svoje srdiečko.

Časom to už ide automaticky a sme naňho napojený nonstop. Ono nám hovorí do čoho sa máme púšťať, čo máme radšej obísť. Či máme ísť niekam alebo nikam.

Vnútorné dieťa, tj. malý Radko, malý Michal, malá Lucka, dieťa, ktorým sme boli každý jeden z nás a teraz sa ukrýva v našom srdci, si potrebuje zachovať hravosť v živote. Byť opäť ako malé dieťa. Začať hovoriť pravdu, lebo klamaním druhým klameme iba sami sebe. Klameme sa sami.

Začať sa opäť hrať. Začať robiť to, čo nás bavilo ako malých či dospievajúcich alebo vklude aj teraz dospelých.

Žijeme, aby sme tvorili. Tvorenie je energia a čím viac budeme tvoriť, tým viac budeme mať energie. Zmizne únava, skleslosť, nevyspatosť.

Potrebujeme sa opäť spojiť s našim vnútorným dieťaťom, na ktoré sme za tú dobu, čo sme vyrastali, zabudli. Ono tam je, ubolené, smutné, že sa s ním nikto nerozpráva, nikto ho nepočúva. Potom sa čudujeme, keď začneme mať problémy s ušami, s očami, ústami, či srdiečkom.

Ako sa inak má ku nám prihovoriť, aby sme sa konečne zastavili a začali počúvať? Zastaví nás chorobou či bolesťou. Ak si dáme tabletky, opäť mu zapchávame ústa, lebo sa ho snažíme utlmiť. Jediné, čo potrebujeme, je ho začať počúvať.

Naše srdce, intuíciu, toho malého krpca.

Úzko s tým súvisí dôvera. Nie tá poisťovňa, ale dôvera v živote. Dôverovať tomu, čo sa deje. Všetko, čo sa deje, ako to nazývame dobré i zlé, sa deje pre niečo. Pre vyšší zámer. Má nás to niekam posunúť, niečo nás to naučiť. Dôvera je úplne odovzdanie sa.

 

V tom danom momente to nevidíme, sme ako mravec točiaci sa dookola. Vidíme len seba, ľutujeme sa, hromžíme, že prečo my. Potrebujeme trošku vzlietnuť a pozrieť sa na veci zhora. Zrazu uvidíme ako všetko do seba zapadá. Pochopíme a uvidíme ako posledné udalosti za pol roka, rok a viac do seba zapadajú ako puzzle.

Ak sa snažíme niečo robiť a nedôverujeme, že všetko sa deje pre naše dobro, komplikujeme si cestu. Odďaľujeme uzdravenie, správneho partnera, vysnívaný dom, všetko, čo by sme chceli.

Máme to už priamo pred nosom, ale tým, že sa snažíme, murujeme pred sebou stenu. Ako náhle začneme dôverovať, stena sa sama rozpadne na prach.

Proste to nechať tak. Nevravím nič nerobiť, to nie. Hovorím počúvať svoje srdce a podľa toho konať.

My sme tvorcovia nášho života. My sa rozhodujeme ako ho budeme žiť. My sa rozhodujeme či budeme šťastní alebo nešťastní. Je to o nás.

My sa rozhodujeme, či prejdeme životom ako obeť, v ľútosti akí sme mali ťažký život, čo nám kto spravil, ako sa ku nám kto zachoval alebo ako tvorca, ktorý chápe, všetko si vo svojom živote vytvoril sám svojimi myšlienkami a postojmi k životu.

Človek, ktorý pochopil, že on je sám strojcom svojho šťastia. Že všetko sa deje pre niečo oveľa väčšie ako je momentálne schopný pochopiť.

Nepotrebujeme vychádzať z tmy, v ktorej žijeme. Potrebujeme zapáliť svetlo. My sme tým svetlom.

Počúvať srdce. Robiť, čo nás baví. Dôverovať tomu, čo sa deje a rozhodnúť sa. Spraviť prvý krok. Ako sa rozhodneme, nastúpime do rozbehnutého vlaku a už sa vezieme. Už sme na ceste bližšie k nám samým a k neobmedzenému šťastiu, dokonalému zdraviu, spontánnej radosti, usmievavým očiam a láske k sebe, ku všetkému.

Všetko pôjde zrazu ruka v ruke. Ako sa rozhodneme a ďalej sa rozhodujeme, prichádzajú k nám správni ľudia, situácie, srdiečko nás vedie a my sa z celého tohto procesu tešíme. Prečo? Lebo dôverujeme.

Mnoho ľudí hľadá osvietenie v Indii, Thajsku, Tibete, vysoko v Himalájach. My už osvietení sme, nepotrebujeme nič hľadať, snažiť sa opäť niečo robiť, betónovať múr. Máme to priamo pod nosom. Stačí si to uvedomiť.

My sme svetlo.

Je iba na nás, či život prejdeme so zvesenou hlavou, alebo ju dvihneme a uvedomíme si samých seba. Kto sme a prečo sme sem prišli.

Ďakujem, že ste dočítali až sem. Ak sa rozhodnete ísť cestou počúvania svojho srdca, zo začiatku to môže ísť trošku ťažšie, kvôli tomu, že rozum si furt niečo rozpráva 🙂 Tak ako všetko i toto je vec cviku.

Srdce k nám hovorí najviac, keď sme uvoľnení. Pri prechádzke, vo vani, v saune, pri meditácii. Celkovo, keď oddychujeme.

Pri oddychu, hocijakom, si to môžeme vyskúšať. Spýtajme sa hocijakú otázku svojho srdca, vklude ho môžeme osloviť aj menom, napríklad: Peťko, povedz mi prosím to a to. Mám ísť tam a tam. A tak ďalej. A vnímajme. Intuícia zareaguje v prvých pár sekundách.

Môže nám to nabehnúť ako myšlienka, obraz, alebo zo zatvorenými očami pri predstave malého nášho vnútorného dieťaťa zbadáme rozprávajúce ústa.

Môže sa stať i to, že nebudeme počuť vôbec nič. Ak sa dokážeme stíšiť a budeme v tom pokračovať, raz sa s ním istotne spojíme. Vklude si ho zo zatvorenými očami predstavme, ako sme vyzerali, keď sme boli malý.

Spojenie s našim srdcom vytvorí puto navždy. Zlepší sa nám v živote úplne všetko od základov.

Ľudia mi občas hovoria, že sú na zlej ceste a radi by sa vrátili na tú správnu. Zlá cesta neexistuje, je to výtvor ľudskej mysle. Je to náš pohľad nato ako sa na veci pozeráme. To my im dávame priradenia, či je niečo dobré alebo zlé.

My sme na správnej ceste stále. Naše srdiečko nás občas zavedie cez obkluky, ale je to pre naše dobro 🙂

Intuícia, dôvera, rozhodnosť sú základy pre šťastný život. Všetko ostatné príde a ide samé.

 

Autor Radoslav Zárecký


Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich skúseností a z môjho pohľadu na svet. Zrkadlia veci, ktorými momentálne prechádzam a pomáhajú mi lepšie sa v nich vyznať. Ako bonus ich zdieľam s vami, lebo sa možno nachádzate v podobnej životnej etape a môžu vám pomôcť niečo pochopiť i na vašej ceste. Môžete i nemusíte sa s nimi stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi