+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Nevyliečiteľné choroby neexistujú. Volajú sa nevyliečiteľné preto, lebo si s nimi lekári nevedia dať rady. Dôležité je ako sa pozeráme na človeka. Kým západná medicína ho rozdelila na jednotlivé orgány, východná medicína sa na človeka pozerá ako na celok. Kým sa na človeka nebudeme pozerať ako na celok, nie je možné ho ani uzdraviť.

Uzdraviť človeka je možné z každej jednej choroby. Tento článok je o nevyliečiteľnej chorobe systémový lupus, čo je autoimunitné ochorenie. To, čo v ňom píšem, postup ako prijať chorobu a ako sa z nej uzdraviť, platí pre všetky choroby, neduhy a bolesti, ktoré nám znepríjemňujú život.

Lupus si pritiahne do života človek, ktorého prestal tešiť život. Prestal sa tešiť z maličkostí a činnosti, ktoré robil, mu prestávali prinášať radosť. Miesta, ktoré navštevoval ho prestali tešiť v jeho srdci. Stratil kontakt sám so sebou. 

Ak stratíme kontakt so sebou, ľahko sa stane, že prestaneme robiť veci kvôli sebe, ale začneme ich robiť kvôli ostatným, aby sme sa im zapáčili, aby nás pochválili, alebo nejako inak si uchmatnúť trošku energie zvonka.autoimunitné ochorenie

Človek, ktorý má toto autoimunitné ochorenie – systémový lupus, ide sám proti sebe. Tým pádom je autoimunita narušená a energia nemôže voľne prúdiť.  Nepočúva svoje srdce, ktoré šepká jemným hláskom. Počúva rozum, ktorý kričí, na seba i na všetkých naokolo.

Toto i každé jedno ochorenie je potrebné ako prvé prijať. Všimol som si, že keď hovorím o prijatí, mnoho ľudí netuší, ako to má spraviť. Počas spojenia sa so sebou mi prišiel návod ako to spraviť, cez predstavivosť a hravou formou.

Ak neprijímame to, čo máme, i nevyliečiteľnú chorobu, bojujeme s ňou. Akou zbraňou človek bojuje, takou i zomiera, preto všetko čo sa nám deje, potrebujeme najprv prijať.

Prijať, že sa to stalo a prijať za to zodpovednosť. Za chorobu nemôže nikto iní, ani sused, ani rodičia, ani učitelia, iba my sami. Pritiahli sme si ju svojim terajším životom i minulými životmi, v ktorých je mnoho príčin, prečo sa nám deje to, čo teraz zažívame.

Tento postup ako prijať systémový lupus (i inú chorobu), ktorý vám teraz popíšem, robte, keď ste vkľude, sami, môžete sedieť, ležať.

  1. Zatvorte oči. Je to lepšie, aby vás zbytočne nerozptyľovali veci naokolo.
  2. Predstavte si ho, vašu chorobu, ako človeka, ufóna, zviera, ako len chcete. Predstavivosti sa medze nekladú.  To, čo vás prvé napadne, ako môže vyzerať.
  3. Všetko sa deje vo vašej predstavivosti formou vizualizácie. Predstavte si, viďte tú situáciu so zavretými očami. Počujte ušami, že zrovna niekto zvoní, niekto klope na dvere. Môže jemno, môže búchať, sledujete to.
  4. Choďte otvoriť.
  5. Stojí tam vaša choroba vo forme, ako ste si ju predstavili. Použijem ufóna. Môžete dostať strach, hnev, možno budete chcieť buchnúť dverami. Vyhodiť ho, zastreliť, odmietnuť. Je to v poriadku, ľudia nie sú zvyknutí pustiť dnu svojich najväčších „nepriateľov“.
  6. Ako otvoríte dvere a vidíte ako pred vami stoji ufón, spýtajte sa ho, čo tu robí. A počúvajte. Nepočúvajte ušami a nesnažte sa myšlienkami vymyslieť nejakú odpoveď. Stíšte sa sami v sebe, nechajte myšlienky voľne prúdiť, neanalyzujte ich, tá odpoveď príde priamo z vášho srdca. Je to vaša intuícia, ktorá vám odpovedá. Ten prvý záblesk. Prvých pár sekúnd. Odpoveď na otázku čo tu robí, príde.
  7. Pozvite ho ďalej. Sadnite si s ním v obývačke, v kuchyni, kde chcete. Spýtajte sa ho, či si niečo dá, čaj, kávu. Normálne ako keď máte návštevu.
  8. Spýtajte sa ho, prečo prišiel. Čo si ma prišiel naučiť? Ako dlho sa tu zdržíš? Čo mám spraviť preto, aby si odišiel? Pýtajte sa, utíšte sa a počúvajte ho. Odpovedá vám na každú vašu otázku. Sám vám povie, prečo prišiel, prečo prišla tá daná choroba a čo vás má naučiť.

 

Naši najväčší nepriatelia sú naši najväčší priatelia. Sú to naše spriaznené duše, s ktorými sme sa dohodli pred narodením, čo si tu na zemi „vyvedieme“, aby sme mohli rásť. A buď tu lekciu pochopíme, alebo si ju zopakujeme v ďalšom živote.

Choroba nás prišla niečo naučiť, chce po nás zmenu. Otočí nás o 180 stupňov v našom myslení a postojoch k životu. Je to náš priateľ, náš spojenec. Prišiel nám zlepšiť život, aby sme ho žili kvalitnejšie. Začali si vážiť veci, ktoré máme a ktoré ku nám prichádzajú. Ďakovať za ľudí, ktorých máme pri sebe.lupus 1

Veľa krát sa hneváme zrovná na našich najbližších. Na svoju rodinu, otca, mamu, babku, dedka, súrodencov, partnera a vytikáme im všetko, čo nám v živote spravili i pre nás nespravili. Nevieme odpustiť a všetky emócie strachu, smútku, hnevu potláčame v našich vnútrach, čím sa z nás stáva sopka tesne pred erupciou.

A keď ochorieme, snažíme sa choroby zbaviť namiesto toho, aby sme ju pozvali dovnútra, poďakovali jej za návštevu a spýtanie sa jej, prečo prišla. Sme ako na kolotoči, stále sa točíme v kruhu a život nie je kruh, ale špirála.

Pozvaním dovnútra ju prijímame. Prestávame s ňou bojovať. Posedíme, porozprávame sa. Pochopíme, čo nás posunie ďalej. Môžeme začať pracovať sami na sebe. Na zmenách, ktoré po nás ten ufón chce.

To je PRIJATIE.

 

Tí ľudia, ktorých pokladáme vo svojom živote ako tých najhorších, tých, ktorí nám najviac ublížili, sú v skutočnosti tí, ktorí nás najviac milujú. Iba tí nám dokážu skutočne ublížiť. Hlavne vďaka týmto ľuďom v živote zažívame osobný rast, učíme sa nové skúsenosti. To sme sem na zem prišli aj robiť.

Ak by nám vnútorne ublížil nejaký kamarát alebo kolega v práci, nezamáva to s nami tak, ako keď niekto blízky. Nad kolegom mávneme rukou, zabudneme. Ale na bolesť, ktorú nám spôsobil najbližší nevieme zabudnúť, hneváme sa, najradšej by sme toho človeka pretrhli. Na slovo odpustenia hovoríme: „Nikdy mu/jej neodpustím.“

Takto padáme do pasce. Potlačené emócie, negatívne postoje k životu, zožierajúce myšlienky priťahujú choroby tak rýchlo ako rastú huby po daždi.

9. Ak by sa rozhodol ufón (lupus) ostať, nevyhadzujte ho. Jednej mojej známej povedal, že ostane, lebo aj tak nemá kam ísť a odíde až vtedy, keď zbadá, že sa jej vrátila radosť do života. Keď uvidí, že veci, ktoré robí, vychádzajú z jej srdca a že ju tešia. Že začala opäť žiť. Ustlal si na strope 🙂

10. Poďakujte sa mu, že prišiel. Vďaka nemu teraz viete, aká je príčina vašej choroby.

Ako ďalej?

Hlavne spomaľte. Nesnažte sa opäť niečo robiť, rýchlo uzdravieť. Je to postupný proces a postupne vám budú do života prichádzať ďalšie znamenia. Len to pozorujte. Vnímajte, akých ľudí stretávate, do akých situácii sa dostávate. Znamenia, signály dostávame každú chvíľu. Ufóna, alebo iného tvora, ako ste si ho predstavili sa môžete hocikedy hocičo spýtať. Možno vás bude vedieť posunúť ďalej.

Rád by som ešte spomenul bývalých partnerov a partnerky. Na nich sa veľa krát hneváme a čím viac bývalých, tým viac hnevu. Snažíme sa na nich zabudnúť namiesto toho, aby sme im poďakovali za úžasnú lekciu rastu. Bez nich by sme nemali toho partnera, ktorý je pri nás teraz.partnerstvo

Tak silno sme uverili pojmu „pravá láska“, že si neuvedomujeme, že niektorí partneri prišli iba na chvíľu. Aby nás niečo naučili. Posunuli nás ďalej.

Niektorí prišli na mesiac, na viac mesiacov, niektorí na pár rokov. Rozchod, rozvod býva smutní, sme ľudia, máme emócie, chvíľu to bolí. Nezabúdajme to prijať srdcom a zobrať si z toho všetko, čo sme sa naučili. Odpustíme, nech to bremeno z našich ramien spadne.

Do života si priťahujeme iba takých partnerov/partnerky, akí sme my sami. Odrážajú nás. Na akej frekvencii sa nachádzame my, takých ľudí k sebe i priťahujeme. S podobným zmýšľaním, záujmami, koníčkami a tak ďalej.

Náš partner/partnerka, každý jeden človek, s ktorým si rozumieme i nerozumieme, stretávame sa, chodíme na pivo, je naše zrkadlo. To, čo sa nám na ňom nepáči, nemá s ním nič spoločné. Je to náš nespracovaný problém, v našej ubolenej dušičke.

Prijatie je prvý krok k uzdraveniu. Odpustenie sebe, iným, požiadanie o odpustenie iných a poďakovanie sú jeho najlepší priatelia. Idú spolu ruka v ruke a učia sa jeden od druhého. Spolu rastú.

I ty môžeš byť ich najlepší priateľ 🙂

PS: ako ste si mohli všimnúť, článok nebol iba o systémovom lupuse, ale všeobecne o všetkých chorobách. Všetky nás sem prišli niečo naučiť. Ak ich príjímeme, spriatelíme sa s nimi, pozveme ich dovnútra, sami nám povedia, prečo prišli a ako ďalej. Všetko sa začína prijatím.

 

Dôležité: Nie so všetkými článkami, resp. niektorými jeho časťami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

Autor Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robíme to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi