+421915585875 rzarecky@gmail.com

Často krát hovoríme vetu: „Sám sebe/sama sebe neviem pomôcť, ale pre druhých mám plný košík nápadov.“ Druhým vieme dávať rady, keď sú v úzkych, nevedia ako ďalej a stoja na mieste. Z nás sa tie nápady, čo majú robiť, akí majú byť, čomu by sa mali vyhnúť, sypú ako piesok.

Keď sme my chorí, nevieme si rady. Nevieme, čo máme robiť a veľa krát hľadáme pomoc z každej strany. Veľa čítame, počúvame ľudí z každej strany, čo nám hovoria a občas sa tým aj riadime.

Ten košík plný nápadov, ktorý máme pre druhých ľudí, je v skutočnosti adresovaný nám samým. Sú v ňom nápady pre nás, pre našu osobu.

Hovoríme druhým, čo majú robiť, ale tí druhí ľudia sú iba našim zrkadlom, našim odrazom. To čo hovoríme im, je adresované nám samým, hovoríme o nás. Nie druhí by mali robiť to, čo mi im radíme, ale my sami.

Ako som písal na začiatku, vravíme, že si sami nevieme pomôcť, ale pre iných by sme rady rozdávali. Stačí si toto uvedomiť, že tie rady, ktoré dávame iným, sú odpovede pre nás samých 🙂

A čím skôr si to uvedomíme, tým skôr si dokážeme sami pomôcť. V chorobe, vo vzťahoch, v láske, v práci, vo všetkom s čím sa dennodenne stretávame.

Všetkých ľudí, ktorých stretávame, si do svojho života priťahujeme na základe toho, aký sme my sami. Ak sa nám niečo páči alebo nepáči na niekom druhom, je to nejaká vlastnosť, ktorá je naša vlastná. Druhý človek odráža to aký sme my sami.

Pozrime sa na druhého človeka a namiesto tela si predstavme veľké zrkadlo. Pozeraním sa na druhého človeka, hodnotením, aký je, ako by mal vyzerať a podobne, hovoríme len sami o sebe. Pozeráme sa do zrkadla. Druhý človek je našim odrazom.

Ak nás niekto silno nahnevá, nenahneval nás ten človek, ale my sami. On je len zrkadlom. Odrazil v nás to, čo nemáme spracované.

Takisto všetky situácie, do ktorých sa počas života dostávame, nám prišli niečo ukázať. Zrkadlia náš predchádzajúci život a mnoho nepochopených situácii sa nám v živote opakuje, len s inými ľuďmi či okolnosťami.

Je to ako keď nepochopíme, prečo prišla rakovina, namiesto prijatia ju potlačíme liekmi, chemoterapiami a ona sa nám o pár rokov vráti, len je silnejšia  potrápi nás dvojnásobok času. Ak ju opäť potlačíme, vráti sa tretí krát ešte silnejšia a s väčšími bolesťami, štvrtý krát ešte viac a piaty to nemusíme ani prežiť.

Viem, že nápady, rady, ktoré dávame druhým, sú mienené dobre, chceme im pomôcť, podporiť ich v ťažkých životných situáciách a je to v poriadku. Ale pýtal si človek tu radu? Často radíme ľuďom, ktorí si našu radu ani nepýtali. Potrebovali iba vypočuť.

Dávame im rady, čo ako by sme my robili, preto sú tie rady mienené pre nás. Možno sme už zabudli, že aj my sme boli v podobnej situácii pár rokov dozadu a nevedeli sme ako ďalej a keď je teraz niekto v podobnej, presne tieto rady mu dávame.

Vždy sa to týka nás samých. Po následnom uvedomení, že košík plný nápadov, čo máme pre druhých, je adresovaný nám samým, je iba na nás, či sa začneme našimi vlastnými radami aj riadiť 🙂

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi