+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Predstavy, ktoré máme o druhých, nám bránia ich vidieť takých, akí v skutočnosti sú. Napríklad nám niekto spravil niečo podľa nás zlé takých 20 rokov dozadu. Máme predstavu o tom človeku, že aký je zlý, ako nám ublížil. To je naša predstava.

Prešlo už 20 rokov a my sa stále hneváme na človeka, ktorý nám ublížil tam hodne dávno. 20 rokov je dlhá doba. Ten človek, čo nám vtedy niečo vyviedol, je teraz úplne niekto iný.

Nemáme šancu ho spoznať, ak sa stále držíme svojej predstavy, s ktorou sme uviazli niekde v minulosti.

Mám tu na Facebooku cez 600 priateľov, medzi ktorými sú i ľudia, s ktorými som vyrastal. Nemôžem ani o jednom z nich tvrdiť, že ho poznám, že viem aký je. To, čo mám, je iba moja predstava o tom, akí boli niekedy.

Potrebujeme naše predstavy pustiť. Ako keby sme stáli v plynúcej rieke a držíme v ruke paličku. Potrebujeme ju pustiť, aby ju odplavilo.

Ak niečo v živote držíme, znamená to, že to nevieme pustiť. Nevieme od-pustiť.

Mnoho krát sa hneváme na ľudí, ktorí ani netušia, že my sa hneváme. Ak by sme sa úprimne s človekom, na ktorého sa hneváme, porozprávali, uvoľnila by sa zablokovaná energia, energia hnevu, smútku, sklamania a žilo by sa nám oveľa lepšie.

Týmito nevypovedanými vecami, potlačovaným hnevom, smútkom, nevyplakanými sklamaniami, držíme v sebe všetky tieto emócie a to je aj dôvod, prečo chorľavieme, máme úrazy, nehody, zranenia.

Všetky naše choroby sa ukážu najprv v našom vnútri. Sú to naše vnútorné zápasy. Neodpustenia. Ak ich nevnímame, nerozprávame sa, neventilujeme hnev, nevyplačeme, neodpustíme, duša začne ukazovať to, čo nemáme vyriešené, na našom tele.

Premieta to ako film na plátno a na danej časti iba ukazuje, kde presne máme problém. Takto vznikli i duchovné príčiny chorôb, kde si môžeme prečítať, aká choroba a kde na telo, čo znamená. Čo sa nám snaží povedať.

My sa nehneváme na mamu, na otca, na babku, na deda, na alkohol v rodine, bitky, súrodencov, starých rodičov, ale na našu predstavu.

Na predstavu o ľuďoch, ktorí ani netušia, že my sa možno teraz hneváme. O ľuďoch, ktorí sú teraz, po toľkých rokoch úplne iní ľudia.

Ak dáme naše predstavy nabok, prijmeme v sebe, čo sa stalo, poučíme sa z toho, pozrieme sa, čo sme sa vďaka tejto situácii naučili, uvidíme pred sebou ľudí, otca, mamu, súrodencov, všetkých, takých, akí v skutočnosti sú.

Zrazu zistíme, že týchto ľudí nepoznáme. Poznali sme iba našu predstavu o nich.

Nevieme, čo to pred nami stojí za ženu, veď to nie je naša mama. Ona je nejaká iná, asi sa zmenila. Nie, ona bola stále takáto, to len my sme ju držali v zajatí našej predstavy o tom, aká bola.

Potrebujeme odpustiť ľuďom, na ktorých sa hneváme. O ktorých si myslíme, že nás zranili.

Je iba na nás, či sa na veci, ktoré sa nám stali, pozeráme ako na zlé, ľutujeme sa, robíme zo seba obeť a nadávame ako je všetko zlé, alebo sa nato pozrieme ako na školu rastu, nato, čo nám tieto situácie dali a kam nás posunuli.

My sami si vyberáme, ako sa budeme všetko , čo nás v živote stretne, pozerať. My rozhodujeme, čo si vyberieme. My sme tvorcovia nášho života.

My potrebujeme prijať zodpovednosť za každú jednu udalosť, ktorá sa nám stala. Rozhodnutie môžeme zmeniť kedykoľvek a okamžite. Nemusíme na nikoho a na nič čakať. Nikto z vonku nás nepríde zachrániť, uzdraviť, vyliečiť. Iba my sami.

Našim rozhodnutím sa, teraz, v tejto chvíli.

Náš život je odrazom našich myšlienok. Náš svet si tvoríme každý jeden deň, každú minútu, každú sekundu. To ako myslíme, vplýva na všetko. Ak v sebe nosíme hnev, či smútok za veci, ktoré sa stali niekedy dávno, to isté si priťahujeme do svojho života.

To, čo vidíme okolo seba, akých ľudí stretávame, ako vnímame túto dobu, je iba našim vnútorným odrazom. Ak hovoríme vety typu: „Táto doba je zlá, chorá“, to naše vnútro je choré. Je ubolené zo všetkých tých zápasov, ktoré v sebe vedieme.

Dvihnime hlavu, prijmime v našich vnútrach všetko, čo sa nám stalo, ako súčasť našej cesty. Ako školu, v ktorej sme sa mali niečo naučiť. Pozrime sa na všetky tie veci, ktorými sme si prešli, čo nám dali. Kam nás to posunulo? Čo sme tým a tým pochopili? Pozrime sa nato teraz hneď.

Ak sa nato dokážeme úprimne pozrieť, pochopíme, čo nám to dalo, čo nás mala táto lekcia osobného rastu naučiť, poďakujeme jej. Prestávame sa hnevať na človeka, ktorý nám ublížil, lebo vďaka nemu sme pochopili toľko vecí. Už sa nedokážeme na neho hnevať.

Požiadame ho o odpustenie, lebo sme sa dokázali nato, čo sa nám stalo, pozrieť z opačnej strany.

Celé je to o iba len a len o nás. Ako sa nato pozeráme, tak aj žijeme. Buď sme obeť alebo tvorca. Rozhodnutie je na každom z nás.

Prišli sme sa sem učiť. Sem na zem. Inkarnujeme sa tu stále dokola už tisíce rokov kvôli skúsenostiam. Vďaka nim rastieme, sme lepší ľudia a stále sme bližšie sami k sebe.

Ak všetky tieto veci ako hnev, smútok, sklamania a pod. držíme v sebe, sme ako parný hrniec na maximálnom ohni. Ak ho neodokryjeme, urobí bum. Ak nevypustíme plnú vaňu, nemôžeme sa ďalší deň znovu okúpať v teplej vode.

Potrebujeme odokryť tú pokličku v našom tele, kde držíme všetky tie veci ako v parnom hrnci a odpustiť tým, pre ktorých nás bolí srdiečko, aby do nášho života mohli začať prúdiť nové veci.

Odpustením začnú samé od seba postupne miznúť predstavy, ktoré sme mali o druhých. Máme nové oči, nové srdce, nové nastavenie, nový postoj. Vybrali sme si žiť slobodne a nesúdiť ľudí, keď ich nepoznáme.

Teraz, po odpustení a vymiznutí predstáv, začíname skutočne žiť. Chápeme, že každá jedna bytosť, človek, muž, žena, dieťa, je originál. Nemôžeme o nich hovoriť nič, lebo nevieme, čo všetko majú za sebou. Ako i oni nevedie, čo všetko máme my za sebou.

Predstav si to teraz hneď. Objím sa v predstavivosti s ľuďmi, s ktorými podľa teba nie si za dobré. Objím ich a povedz im všetko, čo v sebe držíš. Odpusti im a posuň sa ďalej, bližšie k sebe, k uzdraveniu, k lepším vzťahom s ľuďmi, k spokojnému a šťastnému životu.

Ty si tvorca, ty rozhoduješ.

 

Autor Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robíme to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi