+421915585875 rzarecky@gmail.com

Od malička sme vychovávaní nejakým spôsobom. Vychovávajú nás rodičia, starí rodičia, babka, dedko, detský domov, teta, príbuzní. Narodili sme sa sem z nejakého dôvodu a prišli sme sem nájsť a vykonávať naše poslanie. To, prečo sme sem v skutočnosti prišli.

Svojím spôsobom sme každí tak trošku schizofrenik. Lietame od hlavy ku srdcu a nevieme sa rozhodnúť či máme robiť to alebo tamto.

Raz sa riadime sami sebou a raz tým čo povedia ostatní. Ak sa riadime sami sebou, je to skvelé, lebo počúvame sami seba, čo nám šepká naše srdce a ideme za tým. Ak ho nepočúvame a riadime sa radšej tým, čo povedia ostatní, rodičia starí rodičia, príbuzní, ideme proti sebe.

Strácame sami seba. Rozdvojujeme sa. Na dve bytosti v jednom tele. Tak vzniká schizofrénia.

 

Jedna bytosť si chce ísť svojou cestou. Chce si obliekať to, čo sa jej páči. Chce chodiť von s tými kamarátmi, ktorých si ona vybrala. Chce chodiť na krúžky, robiť šport, ktorý sa jej páči, nie iným. Chce maľovať farbami, nie kresliť ceruzkami. Chce chodiť na futbal, nie na hokej. Chce ovocný čaj, nie zelený.

Druhá bytosť musí robiť to, čo povedia iní a nie to, čo chce sama. Oblieka si to, čo sa jej nepáči, v čom sa necíti dobre. Musí hrať na klavír, ale ona chce hrať na bicie. Chce nové kopačky, ale kúpia jej korčule na ľad. Chce sa naučiť variť, ale učí sa piecť. Robí všetko, čo chcú iní, len nie to, čo chce ona.

Z dieťaťa vyrastá dospelý, ktorý nemá vlastný názor, je nerozhodný, popletený z toho čo chce a nechce. Už nevie ísť vlastnou cestou, byť sám sebou. Stratil sám seba v detstve, ostal tam uväznený.

Počúvanie a riadenie sa ostatnými a nie sám sebou má tak hlboko  zakorenené v sebe, že to nevie len tak zmeniť. Ale dá sa to, chce to veľkú odvahu a tú máme v sebe každý jeden.

Zmena prichádza cez uvedomenie.

Všimni si to. Pozri sa sám na seba. Napríklad: „Čo máš teraz oblečené?“. Je to oblečenie, ktoré vyjadruje teba, tvoj štýl, to kým si? Páči sa ti to, čo nosíš? Si spokojný s tým, akú prácu vykonávaš? Páči sa ti, aké hobby robíš? Na aký šport chodíš? Kam chodíš na prechádzky?

Ak nie, zmeň to teraz hneď a buď sám sebou. Začni robiť to, čo chceš ty. Ak nevieš, čo chceš, spomeň si, čo si rád robil ako malý chlapec, dievča. Vráť sa myšlienkami dozadu, vklude zavri oči a spýtaj sa sám seba, čo som rád robil/rada robila?

Tam niekde sme stratili sami seba, kým v skutočnosti sme. Radi sme vymaľovávali, kreslili, tancovali, spievali, čítali komixy, hrali pogy, skákali, stavali domy z piesku, plastelinovali, legovali a kopec ďalších vecí.

Začnime opäť robiť to, čo nás bavilo, čo hrialo naše srdce. To nám prinášalo úsmev na tvári, energiu, radosť, lásku.

Ak si rodič a tvoje dieťa má schizofréniu, pozri sa, či má dostatok voľnosti, či robí to, čo chce on/ona. Teraz sa už na túto „chorobu“ pozeráš inak. Môžeš to zmeniť. Môžeš mu pomôcť vyzdravieť. Z dvoch opäť spraviť jedno, jednu bytosť, ktorá vie čo chce a ide si svojou vlastnou cestou.

Je dôležité aj poznamenať, aby sme sa nehnevali na ľudí, ktorí nás takto vychovávali. Oni iba nevedome robili to, ako boli vychovávaní oni sami. Prenáša sa to takto stovky rokov z generácie na generáciu.

Môžeme mať nesplnené sny, túžby, ciele a keďže sa nám nepodarilo dosiahnuť, čo sme chceli, prenášame to na naše deti. Chceme, aby oni žili naše sny, ale tak strácajú sami seba.

Ak sme ako dospelý chceli byť dobrý právnik, lekár, podnikateľ, pilot, futbalista, hokejista a nepodarí sa nám to, nevedomky to prenášame na dieťa a chceme to od neho. Ničíme tým jeho dušu a to kvôli čomu sem prišiel.

Nerobme z našich detí schizofrenikov a dajme im možnosť sa vyjadriť. Byť samými sebou. To je pravý odkaz lásky.

Ľúbme naše deti a berme ich také aké sú. Podporujme ich, počúvajme a povzbudzujme v ich snoch. Sú to tie najkrajšie, najmilšie a najúprimnejšie stvorenia na svete. Ak si to uvedomíme a pomôžeme im stať sa tými, ktorými majú byť, zlepší sa i náš život.

Pomoci druhým pomáhame hlavne sami sebe. Vtedy pochopíme, čo je to pravé šťastie 🙂

Dôležité: Nie so všetkými článkami, resp. niektorými jeho časťami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

Autor Radoslav Zárecký


Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich skúseností a z môjho pohľadu na svet. Zrkadlia veci, ktorými momentálne prechádzam a pomáhajú mi lepšie sa v nich vyznať. Ako bonus ich zdieľam s vami, lebo sa možno nachádzate v podobnej životnej etape a môžu vám pomôcť niečo pochopiť i na vašej ceste. Môžete i nemusíte sa s nimi stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi