+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Uverili sme veľa veciam. Žijeme s nimi každý deň. Opakujeme to, čo nám bolo povedané. Hovoríme ľuďom slová, ktoré vychádzajú z našich úst, ale nie z nášho srdca. Uverili sme v nevyliečiteľné choroby.

Veríme, že smrťou všetko končí a pritom je to nový začiatok.

Kto som? Napadla vám niekedy táto otázka?

Môžeme povedať: Som Marek, Peťo, Fero, Michal, Soňa, Petra, Michaela, Sofia. Je to iba vaše meno, ktoré ste dostali pri narodení. Mohli ste sa volať hocijak inak. Ak sa voláte napríklad Michal a pri zoznamovaní sa s niekým novým sa mu predstavíte menom Peter, vkľude vám uverí, lebo vás nepozná. Svoje priezvisko takisto nie sme, len sme si ho na chvíľu požičali.

Môžeme povedať: Som masér. Som pekár. Som hypotekárny poradca. Som daňovníčka. Som účtovníčka. Som smetiar. To tiež nie ste vy. Je to iba profesia, rola, ktorú v živote robíte. Teraz môžete byť lekár, ale za okamih môžete skončiť na ulici. Teraz robíte toto, zajtra môžete niečo úplne iné.

Môžeme povedať: Som toto telo. Ani to nie sme. Telo je iba schránka, skafander, dopravný prostriedok, ktorý nás dovedie z bodu A do bodu B. Ak nenatankujete do svojho auta, zasvieti kontrolka, prejdete cca 50 km a auto zhasne. Ak nemeníme pravidelne olej, rôzne kvapaliny, auto sa porúcha.

Je to tak i s našim telom. Potrebujeme sa o ňho starať zvnútra i zvonka. Dať mu napiť, najesť, dopriať mu relax, meditáciou, cvičením. Osprchovať ho, okúpať, umyť.

Prečo si myslíte, že sa po sprche cítime taký svieži? Prúd vody z nás zmyl všetko nepotrebné. Po teplom kúpeli sme ako znovuzrodení. Zrelaxovaní.

Nie sme naše telo, sme vodič tohto auta, lietadla, lode, ponorky.

Môžeme povedať: Sme duša. Nie sme ani ňou. Máme ju, ale nie sme ňou. Ona s nami často komunikuje. Ukazuje nám pomocou tela, kde v živote máme problém. Tak ako keď sa auto zadrie, začne svietiť kontrolka oleja a my vieme, kde je problém a môžeme to riešiť.

Keď sa zadrie naše telo, bolesťou na tele, zasvieti kontrolka, že niečo nie je dobre. Niečo sa porúchalo. Niečo sme si dlho nevšímali. Neboli sme na kontrole, garančke, nepočúvali sme tie prvé signály začínajúcej sa choroby.

Namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad duševnými príčinami našich bolestí, chorôb a pochopili, prečo sa naše telo kazí na tom a tom mieste, hľadáme prostriedky, ako sa utlmiť. Aby zase všetko bolo ako predtým, bez bolestí.  Zapíjame tieto situácie alkoholom, zajedáme, gamblujeme, drogujeme, fajčíme, liekujeme.

Prešli sme tým asi všetci, každý jeden iným spôsobom. Nevieme si to priznať, ľudia sa nerozprávajú medzi sebou o tom. I to sa snažíme utlmiť, aby sa nikto nedozvedel, že sme padli na dno.

Sila myšlienok má obrovskú silu. Myšlienkami neustále tvoríme svoju realitu. Ak vysielate do vesmíru myšlienky typu, že: Nechcem túto chorobu, v skutočnosti ju iba posilňujeme a hovoríte: Chcem túto chorobu.  Vesmír nepozná „Ne“.

Poďakujete jej, že prišla, prijmite ju, prestaňte s ňou bojovať a snažiť sa jej zbaviť.

Naučili sme sa používať slovo „chcem alebo prajem si“ a stále prosiť niekoho o niečo. Najprv Ježiška o nového káčera, bábiku, bicykel, batmenské auto, boby, lyže, auto na diaľkové ovládanie a plno ďalších detských snov. Chcem to a hento a keď to nedostaneme, trpíme. Sme frustrovaní, smutní, že sme nedosiahli, čo sme chceli. Vložili sme do toho príliš veľa, samého seba, samú seba.

Ak sa v živote snažíme robiť čokoľvek, ako žiť v prítomnosti, byť šťastný, nájsť si novú prácu, skvelého partnera, partnerku, stane sa presný opak, lebo sa snažíme.

Nedôverujeme prirodzenému chodu života, plávame proti prúdu alebo s ním. Akonáhle roztiahneme ruky a necháte sa tým prúdom unášať, prestaneme sa snažiť, prichádza zmena k lepšiemu.

Nastáva proces uzdravovania, prichádza sama od seba správna práca, skvelý partner do života, uzmierenie sa z blízkymi, prebudenie a osvietenie.

Naháňame sa a ani nevieme kam. Kráčame rýchlo a ani nevieme prečo. Robíme veľa vecí automaticky ako roboti, bez zamyslenia, zastavenia sa a spýtania sa samých seba: Kam sa ponáhľam?

Hovoríme, ako ten čas rýchlo letí alebo ako ten rok rýchlo ubehol. Čas ubieha veľmi rýchlo pre tých, z ktorých života sa stála rutina.

Sme živé ľudské tvory a mali by sme tvoriť. Nato sme sem i prišli. Rásť, vyvíjať sa. Užívať si život, ďakovať zaňho, za všetko čo sa nám dostáva, čo máme. Človek s jednou nohou by mal poďakovať, že má druhú, nie nadávať, že prišiel o tú prvú.  príroda

Začnete v živote tvoriť, spoznávať tú krásu v nás i okolo nás, čas sa spomalí, pôjde veľmi pomaly a každý jeden okamih bude vo vašom živote bude nabitý novou energiou.

Po roku si poviete: „Waw, ten čas ide riadne pomaly a vaše vnútro bude jasať zo všetkých nových podnetov, ktoré ste mu dali.

Ak prežijeme celý život v štýle: odniesť deti do škôlky, školy, do práce, z práce domov, pre deti, k telke, večera, spánok a ďalší deň to isté, ani sa nenazdáme a máme 80 rokov. A vtedy sa otočíme dozadu a zistíme, že sme celý život prespali.

Zistíme, že nebol to sen, ktorý sme v noci snívali, ale celý náš život bol veľkým SNOM, v ktorom sme boli ako námesační, chodiace mŕtvoly bez známok života.

Oko je oknom do duše. Tak často opakovaná veta. Určite aspoň raz ste stretli v živote človeka, z ktorého ste mali pocit, akoby ste sa poznali už veeeeeeeeeeeeeľmi dlho, celých 100 rokov 🙂

Tomu tak naozaj je. Vaše oči sa spoznali. V očiach je všetko, odpovede, celý vesmír. Ak ste sa stretli s takýmto človekom, alebo s ním žijete, idete spolu už dlhšie. Poznáte sa viac životov. Teraz ste možno milenci, ale v minulom živote ste mohli byť vkľude v spojení matka, syn. Je to individuálne, podľa toho, čo potrebujeme pochopiť.

Úžasný film na bližšie pochopenie je Atlas mrakov, 3 hodinový zážitok.

Bolí nás niečo? Kde nás to bolí? Ruka? Noha? Hlava? Prsty? Prsia? Naša dušička stále s nami komunikuje prostredníctvom tela. Tak ako vodič v aute  zaradí jednotku a auto zareaguje pohnutím sa dopredu, naša dušička tiež dáva signály na tele.

V článku duševné príčiny chorôb a jej ďalších 3 častiach som o týchto signáloch písal. Každý jeden bod, orgán, miesto na tele s niečím súvisí. Ak sa naučíte čítať v našom tele, v signáloch, ktoré dostávame, dokážeme lepšie pochopiť, čo sa nám snaží povedať.

Depresiou nás zastavuje, aby sme našli náš správny smer v živote. Za rakovinou sú dlhodobé krivdy, pocity viny, neodpustenia. Sú to výstražné prsty, ktorým predchádzali rôzne bolesti hlavy, nôh, rúk, úzkosti. Zbytočne sa trápime pre veci, ktoré sa stali 30 rokov dozadu. Potrebujeme prijať, pochopiť, prečo sa to stalo, pozrite sa, čo vás to naučili. Poďakovať za to. Odpustiť.

Zo všetkého sa dá dostať. Úplne vyzdravieť. Každá jedna choroba prišla, aby nás niečo naučila, posunula nás. Zmenila naše myšlienky, postoje a pohľad na život.

Áno, všetko sa zmení. O 180 stupňov. Stane sa z vás úplne iný človek. Vyrovnaný, kľudný, pokorný, plný lásky. Stoji to za to.

Uverili sme, že môžeme prechladnúť od zeme, ak budeme chodiť bosí. My sme sa bosí narodili. Naše chodidlo je dokonale navrhnutý nástroj na chodenie naboso na zemi. S úžasnými 5 chápadlami, ktoré zabezpečujú stabilitu a vymakaný tlmič, našu pätu na tlmenie nárazov.

Prechladnúť od zeme nie je možné. Prechladnúť sa dá iba z našej mysle. Ak veríme tejto často opakujúcej sa slovenskej magickej mantre: Obuj sa, lebo prechladneš. Tak naozaj prechladneme. Uverili sme tomu.

Ľudská myseľ má obrovský potenciál, ale je veľký rozdiel, či sme jej pán, alebo sluha.

Často opakujeme toľko vecí, že sme im sami uverili. Ani sa nepozastavíme nad tým, čo hovoríme, robíme to automaticky, nevedome. Časté nevedomé povely sú: Ty si zase schudol, ty si pribrala, zase fúka ten odporný vietor.dazd

Raz mi jedna pani v jednej predajni hovorila niečo o počasí a poznamenala, že hlavne, že neprší. Spýtal som sa jej, čo je na daždi zlé, či ho nemá rada. A povedala mi, že veľmi má rada dážď, dokonca, keď prší, sa chodí von prechádzať. Keď som jej pripomenul jej prvú vetu na dážď, povedala mi, že nevie prečo to povedala.

Bol to iba príklad, aby ste videli, ako nevedome stále každý deň opakujeme niečo, čo nie je ani naše. Možno to celé detstvo hovoril náš otec a my to stále opakujeme dokolečka. Vytvorili sme si z toho návyk.

Človek, ktorí nám povie, že aký sme chudý, tučný, to celý život počúval od niekoho na svoju osobu a teraz to iba stále opakuje dokola ďalej.

Poznáte toto? Dáš si jesť? Jedol si? Čo si jedol? Ako obohratá platňa. Stále dokola, kým si niečo nedáte. A potom zase: Dáš si ešte niečo? Stačilo ti? 😀

Je to tzv. dedičnosť. Opakuje sa to z generácie na generáciu. Kým to jeden človek nezastaví, uvedomí si to a tým to celé pretne.

Je to jeden veľký galimatiáš, sám neviem, čo toto slovo znamená, vidíte, ale opakujem ho. Idem si ho vygoogliť. Stačí iba uvedomenie.

Stratili sme sami seba na tejto ceste. Sme zahltení všetkými možnými informáciami zvonku, že sme sa zabudli pozrieť do seba. Uverili sme, čo sa povie v televízii, reklamách, rádiu, čo povedala suseda a pritom žijeme v mydlovej bubline.

Stratili sme kontakt sami so sebou.

Cestujeme po svete, do Indie, Thajska, Číny a hľadáme tam osvietenie. Myslíme, že ho nájdeme vonku a pritom ho máme priamo pod nosom.

Všetko, čo potrebujeme, už máme. Nosíme si to stále so sebou. Na mieste, kde nás ani nenapadne hľadať. Dokonale uryté. V našom srdci.

Všetci sme osvietení. Nepotrebujeme k tomu meditovať, cvičiť jógu, či kung, tai či, plávať v mori, chodiť z extrémov do extrémov.

My sme to svetlo v našom tele.

Stačí zapnúť.

Zobudiť sa zo sna.

Vystúpiť z nevedomosti a začať žiť uvedomelý život naplno každý jeden deň 🙂

Dôležité: Nie so všetkými článkami, resp. niektorými jeho časťami, ktoré som napísal, sa v súčasnosti stotožňujem. Je to tým, že sa vnútorne vyvíjam a posúvam ďalej. Sú tu ponechané pre tých, ktorí sú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia ako som bol ja, keď som ich písal.

Autor Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robíme to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi