+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Porno nie je skutočnosť. Nemá so skutočným milovaním nič spoločné. Je to ako hmla, ktorú máme pred očami a nevidíme kvôli nej ďalej. Túto hmlu v nás vytvorili iní tým, že sa s nami od malička nerozprávali, nevysvetľovali.

V niektorých rodinách deti naďalej nosí bocián a z našich pohlavných orgánov sa stalo niečo zakázané, nedostupné, nečisté. Niečo, po čom si musíme po každom cikaní umývať ruky, akoby to bolo niečo toxické.

Rodíme sa a ako malí pozorujeme svoje telo. Pokračuje to tým, že sa hráme na doktorov, sestričky a navzájom si ako deti ukazujeme pipíkov a pišulky. Keď nás pri tom niekto pristihol, oheň bol na streche. Často sme počúvali: „Čo to robíš? To nesmieš robiť a podobne.“

Na základnej škole sú všetky možné predmety nepotrebné pre život, len nie to ako sa máme uzdraviť z choroby, ako máme riešiť hádky, prvé konflikty, nesúlad či niečo o tom, ako prichádzajú deti na svet, o milovaní a tak ďalej.

Dospievajúci človek, tzv. puberťák vie koľko je 8×8, kto bol Napoleon, ale netuší nič o pohlavnom styku. Doma sa s ním o tom nerozprávajú, lebo ani s nimi sa o tom nerozprávali. Nemajú odkiaľ vedieť, že rozprávať sa s deťmi o milovaní, pohlavných orgánoch, je úplne v poriadku a na mieste.

Učíme deti všetko, len nie to, čo ich začína v dospievaní i skôr najviac zaujímať. Vlastné telo a sexualita.

Pamätám sa, keď v 8. ročníku na základnej škole sme mali jednu jedinú hodinu sexuálnej výchovy, kde pán kreslil penis na tabulu a my sme sa tomu všetci smiali. Pre 14 ročného chlapca je to smiešne, keď mu predtým nikdy nikto o penise nevravel.

Čo spraví potom takéto dieťa, keď mu nie je vysvetlená základná ľudská potreba?

Nič iné mu neostáva. To, čo doňho mali zasiať rodičia, škola, spoločnosť, hľadá v porno časopisoch i vo videách, kde je mnoho nereálnych vecí, ktoré ako dospelí potom požadujeme po našich partnerkách a partneroch, lebo sme to niekde videli.

Uverili sme tomu, že to je skutočnosť.

Áno, takto to funguje v našej spoločnosti. Vychovávať z detí nevedomých ľudí, tzv. ovečky, kde jedna nasleduje druhú. Aby, keď vyrastieme, mohli s nami manipulovať.

Keď nevieme, ako si máme sami v chorobe pomôcť, potrebujeme nemocnice a kopu tabletiek. Keď nevieme ako komunikovať s druhým človekom, že s ním máme komunikovať a nie držať veci v sebe, potrebujeme ľudí z vonku, ktorí nám pomôžu.

Keď nám v detstve nikto nepovie pravdu, či o uzdravení, uzmierení, milovaní, hľadáme ju vonku. Všade okolo seba, ale to čo sa nám podsúva, nie je v poriadku.

Milovanie z lásky nie je porno. To sú nereálne predstavy, kde porno herci a herečky hrajú svoje role. Umelo vzdychajú. Chlapy podávajú nad ľudské výkony, ktoré sa i my reálny chlapy snažíme dosiahnuť doma, ale tak to nefunguje. Tam je všetko umelé, zostrihané, aby to na kamere či fotke vyzeralo čo najlepšie.milovanie

Takto to je a dlhé roky vo výchove detí funguje. I my sami sme tak vyrastali. Tieto vzorce výchovy sa prenášajú z generácie na generáciu, toto je dedičnosť. Dedíme to, čo zasiali do nás a posúvame to ďalej. A stále dookola sa točíme v kruhu.

Môžeme to zmeniť hneď teraz. Uvedomením si toho, že takto to skutočne bolo, je a začneme sami sebou. Začneme sa rozprávať s deťmi o týchto úplne prirodzených veciach.

Penis i vagína sú naše po-hlavné orgány. Sú to naše hlavné orgány, ale to my sami sme z nich spravili, že sú po niečom. Uverili sme, že celé naše telo je ok, ale penis i vagína sú akoby oddelené, nečisté. Sú rovnocenné orgány, tak ako naša ruka, noha, nos či ucho. Sú súčasť nás, vždy boli a potrebujeme k nim aj tak pristupovať.

S láskou a nehou.

Úplný opak toho, čo vidíme v časopisoch či videách po celom internete. I to sme sa sem prišli naučiť, pristupovať k svojim pohlavným orgánom, k samým sebe, s láskou a nehou.

Ak chceme objaviť skutočný kľúč k našej sexualite, potrebujeme zabudnúť na veci, ktoré sú nám podsúvané zvonku. Na videá, kde je všetko hrané, na obrázky, ktoré sú upravené v programoch. To nie je skutočnosť. Je to ilúzia, ktorej sme uverili.

Potrebujeme byť citliví voči sebe. Vnímať sa. Zbaviť sa závislostí na porne i ďalších veciach je postupná vec, možno to nebude najednoduchšie, ale ak chceme pochopiť, kým sme a ako funguje naša sexualita, je to najlepšie riešenie.

Zbaviť sa všetkých predstáv, ktoré o sexualite máme, lebo nie sú skutočné. Tým, že sme niekedy niečo videli, nevedome žijeme zážitky niekoho iného. Máme v sebe nesplnené túžby a snažíme sa ich pri súčasnom partnerovi realizovať.

Na základe toho môže vzniknúť veta: „V posteli nám to neklape“.

Sme úžasný, každý jeden človek. Sme tak tvorivé bytosti, nepotrebujeme žiadne nákopy zvonku, povzbudenia, všetko to máme v sebe. Potrebujeme to len v sebe nájsť. Pomaličky, postupne to v sebe objavovať.

A keď to objavíme, vtedy prídeme k svojej podstate, k svojej skutočnej sexualite, tomu, kým v skutočnosti sme.

Pred nedávnom som napísal článok podobný tomuto, bol o rôznych závislostiach (sledovanie porna, hranie hier, atď.), ktoré máme a prečo ich robíme. Ak chcete, môžete si prečítať tu: Otvoriť článok.

 

Autor Radoslav Zárecký


Mám 30 rokov. Pomaly to bude rok, čo som sa dostal z ťažkej depresii za 1 rok a pár mesiacov, bez užívania tabletiek. Mení sa mi celý život úplne od základov. Robím terapie s ľuďmi, ktorí sa potrebujú vo svojom živote posunúť ďalej. K tomu sme s priateľkou otvorili realitnú spoločnosť www.realityzarecky.sk a predávame nehnuteľnosti. Venujeme sa i video produkcii. Ak robíme, čo nás baví, môžeme robiť čokoľvek. Robíme to s nadšením, s láskou a tá je cítiť i v našej práci 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi