+421915585875 rzarecky@gmail.com

Ten svet, ktorý vidíme a vnímame okolo seba, je ten svet v nás. V našich srdciach. To kým sme, čo zažívame, ako myslíme, či aké máme postoje k životu, to aj žijeme. Čo je vo vnútri, to je i vonku.

Občas počujem od ľudí vety typu: Je ťažká doba. Svet je zlý. Ľudia sú divní a podobne. Asi každý poznáme tieto či podobné vety.

To ako vidíme svet vonku, je to čo si nosíme v sami v sebe. Keď máme v sebe veľa nespracovaných vecí, veľa hnevu, smútku, nenávisti, to isté si k sebe priťahujeme deň čo deň. Keď sa začneme usmievať my sami, všimneme si, že aj ľudia okolo nás sa začnú usmievať.

Zmena prichádza od nás. Keď chceme zmeniť svet vonku, potrebujeme zmeniť samých seba. Svet je v poriadku, svet je ako veľké zrkadlo, ktoré nám zrkadlí to, čo máme sami v sebe.

Keď máme v sebe hnev, zrkadlí nám hnev vo svete. Priťahujeme si ho k sebe. Stretávame takých istých ľudí ako sme my sami. Dostávame sa do situácii, ktoré nám opäť vyvolávajú len hnev.

To, čo máme v sebe, to aj žijeme. Svet, ktorý vidíme, je odrazom nás samých a len na nás záleží ako ho budeme žiť.

Ako ho budeme žiť a čo si budeme k sebe priťahovať, je len na nás. Nikto nám v tom nepomôže, rozhodnúť sa môžeme jedine my sami.

Jedným jediným rozhodnutím premeniť hnev, smútok, nenávisť, ktorú v sebe nosíme, na lásku a pozerať sa nato, čo sa nám stalo očami lásky. S tým, čo nás mali tie situácie v živote naučiť. Kam nás mali posunúť. Čo nám mali dať. Predsa vďaka nim sme tu kde sme teraz.

Keď sa stále vraciame do starých bolestí, riešime ich cez všetky možné terapie, sme uviaznutí v kruhu a točíme sa stále dokola ako myš v šliapacom kolese.

Vystúpiť z neho sa dá cez obrovské prijatie všetkého, čo sa nám stalo a pochopenie, že nás to malo niekam posunúť. Nám nikto neublížil, nemáme komu čo odpúšťať. Jedine tak sami sebe, že sme sa na všetko pozerali skrz hnev, smútok či nenávisť.

To my sami sa rozhodujeme v každej chvíli, ako sa budeme pozerať na veci, ktoré sa nám stali. My sami sa rozhodujeme. My sami sme strojcami svojho vlastného šťastia. Nikto nás z toho nedostane, iba my sami.

Jediným rozhodnutím. Tu a teraz.

Keď sa na niekoho hneváme, na niekoho kto nám ublížil, sklamal nás a tieto emócie držíme v sebe, škodíme si tak jedine sami. Keď sa na niekoho hneváme, my neubližujeme tým druhým, ale iba sami sebe.

A to je aj dôvod na choroby, na bolesti. Nespracované emócie, ktoré v sebe držíme, sú ako jed, ktoré nás požierajú zvnútra. Je len otázka času, kedy nám diagnostikujú rakovinu, prepukne depresia alebo niečo ďalšie.

Všetky tie nevypovedané veci, hnev na druhých, na seba, smútok, nenávisť, všetko to a mnoho ďalšieho, keď nedávame prirodzene von, pôjdu neprirodzene.

Pre človeka nie je prirodzené držať emócie v sebe. Naučili sme sa to od druhých. Odkukali sme to od rodičov, lebo oni sa to naučili od svojich a robili to isté. Naučili sme sa to výchovou od škôlky, v škole, celkovo v živote.

Ľudia držia veci v sebe a nie a nie otvoriť ústa a prejaviť sa. My sa potrebujeme naučiť skutočne otvorene hovoriť to, čo cítime. Nie klamať druhých, aby sme v pozadí u nich zažiarili. Klameme, lebo máme strach, že nás druhí nebudú mať radi, bojíme sa, že prídeme o lásku, o pozornosť.

Keď sa na chvíľu zastavíme, všimneme si, že celý náš život je boj o pozornosť. O to, aby nás mali druhí radi, aby nás uznali, či pochválili. Naučili sme sa, že povedať pravdu, človeka zraňuje, tak sme sa naučili viac klamať.

Neuvedomujeme si, že my klameme iba sami seba. Chceme, aby druhí s nami rozprávali na rovinu a pritom to nerobíme ani my sami.

Pravda oslobodzuje.

Na základe nej zistíme, kto je skutočný priateľ, kto pri nás stojí. Pravda je láska.

Skúsme to, hovoriť pravdu. To, čo skutočne cítime, to hovorme. Nie to čo nám vyhovuje, len preto, aby sme druhých nesklamali.

Začnime tak žiť a staňme sa sami pravdou. Sme ako anténa, veľký vysielač. To, čo od seba vyšleme, to sa nám aj vráti.

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi