+421915585875 radoslav@terapiareiki.sk

Energia tvorí energiu

Stačí, keď sa pozrieme na malé deti. Majú nekonečnú zásobu energie. My dospelí sme stratili kontakt s našim vnútorným dieťaťom a tým pádom malým deťom nerozumieme, nestíhame im. Oni stále tancujú, spievajú, robia lietadielka, šantia sa, behajú, majú kopec energie a my ledva stíhame s dychom. Vymýšľame rôzne choroby a snažíme sa deti utlmiť.

Všetko je energia a tým, že deti stále tvoria, domčeky z piesku, bláznia sa, smejú sa, naháňajú, tvoria energiu a tým pádom jej majú stále viac.

Človek je ľudský tvor a jeho účelom je tvoriť.

Ak náš dospelácky život vyzerá v štýle z práce domov a z domu do práce a nerobíme to čo nás baví a  prestávame tvoriť v našich životoch, robiť to, prečo sme sem prišli, energia je zablokovaná a nemôže voľne prúdiť. Následkom toho sa cítime unavení, vystresovaní a frustrovaní.

Potom sa z nás stanú starí ľudia a život z nás opäť spraví malé deti, lebo sme zabudli na toho krpca, ktorého nosíme každý jeden z nás v sebe. Treba nás kŕmiť, starať sa o nás a vymieňať plienky.

Ako som sa vo svojom živote opäť spojil so svojim vnútorným dieťaťom, malým Radkom, prišla do môjho života spontánna radosť, šťastie, úsmevu, zdravia a nekonečná zásobarňa energie.

Začal som tvoriť a tak i vznikla táto sekcia. Predtým som nekreslil, naposledy asi keď som mal 7 rokov. Nedávno som zobral do ruky ceruzku, papier a začal som si len tak intuitívne kresliť. Časom som pridal k tomu videá na Youtube a pozrel si návody, ako to vlastne robia, tieňujú a dokážu spraviť také nádherné obrázky.

To, čo nakreslím a budem to tak cítiť, pridám aj sem + nejaký sprievodný text k tomu. Keď v našich životoch tvoríme, vytvárame energiu, ktorá ide priamo z nášho srdca. Obrazy, ktoré vznikajú kreslením, maľovaním, sú odrazom nášho vnútra.

Každý vie kresliť. Spievať. Maľovať. Tancovať. Vyšívať. Stavať domčeky z piesku. Niečo vyrábať. Nepotrebujeme nato žiadny špeciálny talent. Každý jeden sme originál a to čo tvoríme srdcom je originálne. Je to láska.

Môžeme povedať: „Neviem kresliť, maľovať, tancovať a tak ďalej.“ Nie je to o tom, že by sme to nevedeli. Skôr sme uverili tomu, čo nám niekedy niekto povedal. Tomu malému dieťaťu, ktoré tvorilo s nadšením a niekto z vonka mu povedal: Nekresli, ty nevieš kresliť, z teba nič nebude. Uzavreli sme naše srdce a prestali tvoriť. Vyrástli sme a z nášho života sa stala rutina.

Neverme nikomu z vonku, ktorí nám hovorí, že niečo nevieme, že nemáme niečo robiť. Takýto ľudia iba nevedome hovoria iným, čo sami počúvali od niekoho iného.

Vráťme sa opäť sami k sebe a učme sa od detí. Obnovme znovu spojenie s našim dieťaťom. Začnime v živote tvoriť, robiť to čo nás baví. Sami na sebe pocítime ako nám rastie energia, ako mizne stres, lebo keď tvoríme, sme v prítomnosti, v prítomnom okamihu, v súlade s naším srdcom.

To je skutočná meditácia.

Máme všetky možné prostriedky priamo pred nosom, aby sme sa cítili lepšie, napomohli uzdravovaniu, tešili sa zo života, pomohli druhému človeku, nakopli sa a pozerali sa na veci s nadhľadom.

Jedným z nich je úsmev. Úprimný úsmev uzdravuje, dodáva energiu sebe i druhému. Hovorím o úprimnom úsmeve, keď sa nám smejú oči 

Ak by sa do nemocníc naordinoval úsmev ako prevencia, mnoho ľudí by bolo oveľa zdravších a viac s úsmevom sa pozerali na sami seba, s nadhľadom.

Ak prídeme domov z práce a usmejeme sa na tešiaceho psa pri dverách, začne sa tešiť ešte viac, vrtieť chvostom a ukazovať nám, ako je šťastný. Keď sa usmievame na kvetiny, ktoré nám doma či v záhrade rastú, majú lepšie plody, krajšie kvitnú. Keď varíme s láskou, i jedlo sa na nás usmeje.

Usmej sa teraz hneď a pozoruj, čo sa s tebou deje, ten vnútorný pocit.

Ak sa trápiš, usmej sa a pozoruj ako sa mení vnútorný pocit v tebe.

Usmej sa vonku na prechádzke len tak na niekoho a pozoruj. Usmeje sa tiež, vaše oči sa stretnú, zažiaria.

Úsmev je znak lásky, je to energia, ktorá pomáha nám samým i ostatným. Pomáha nám pozrieť sa na náš život s nadhľadom 

Celý článok o úsmeve: http://terapiareiki.sk/usmev/

Skoro ako ja, keď sa ráno zobudím 😀

V každom z nás je niečo levie. Čo rozbúcha tvoje srdce ?

V živote občas zabúdame sami na seba. Namiesto toho, aby sme sa riadili sami sebou, čo sa nám páči, čo mi chceme robiť, sa často pozeráme nato, čo si o nás pomyslia ostatní. Toto si neoblečiem, lebo ako budú na mňa pozerať. Toto nepoviem, aby som nebol za hlupáka.

Celý život prejdeme ako malá sivá myška, ktorá iba občas piskne, občas sa vyjadrí, občas niečo povie a spraví niečo spontánne, aby sme moc nevytŕčali. Stovky rokov sme vychovávaný tým istým vzorcom správania stále dokolečka. Naši rodičia za to nemôžu, lebo oni boli vychovávaní tak isto a ich tak isto, dedí sa z pokolenia na pokolenie. Mnoho vecí opakujeme nevedome.

Najprv rodič, potom dieťa. Dieťaťa sa skoro nikto nepýta, čo chce, čo si chce obliecť, čo chce robiť. To, čo povie rodič je sväté a dieťa musí poslúchať. A keď poslúcha, dostane odmenu. Následkom tohto sa stane z dieťaťa dospelý, ktorý nemá svoj názor, je nerozhodný a záleží mu skôr na tom, čo povedia ostatní, ako to čo povie on sám.

Začnime sa v našich životoch pozerať viac sami na seba. Či to čo robíme, s kým sa stretávame, v akých vzťahoch žijeme, do akých životných situácii sa dostávame, je v súlade s nami, s našim srdcom. Nie s tým ako nato pozerajú ostatní, alebo ako budeme vyzerať v očiach iných.

My sami sme dôležití, náš postoj, naše myšlienky, naše levie srdce. To sme my. Náš stred. Sme doma.

Čo prinúti tvojho leva zarevať? Odpovedz si sám

Kreslené 25.01.2018

Toto biele tričko som nenosil, lebo som ho mal od rôznych škvŕn od jedla. Preto som aj bielych vecí nosil najmenej, lebo furt boli od niečoho.

Teraz sa teším, keď ho nosím 🙂

Ak by to v práčke zliezlo, tak si kúpim originál farby na textil, aby to tam bolo nastálo alebo namaľujem niečo iné 🙂

Panda je symbolom ochrany prírody. Aké je naše spojenie s prírodou?

Zbožňujem prechádzky v lese, dokážem v ňom stráviť aj pol dňa. Topánky nechám v aute a vydám sa do lesa (v zime nie). Naše chodidlo je dokonalý prostriedok na chodenie naboso. Má 5 skvelých chápadiel na dobrú stabilitu a úžasný tlmič, našu pätu. Tým, že chodíme bosí, sme viac spojení so zemou.

Vety typu: „Obuj sa, lebo prechladneš“ volám slovenskou mantrou, stále opakujúca veta, ktorá tak zblbla našu myseľ, že mi môžeme od zeme, prírody z ktorej sme, naozaj prechladnúť. Uverili sme tomu. Inak to nie je možné. Príroda, ktorej sme súčasťou, by nikdy nedopustila, aby sme prechladli.

Prechladnúť môžeme iba z našej mysle.

A to, čo je neporiadku v našich lesoch. Plechovky od piva, flaše, obaly od tyčiniek. V lete som tam behal s igelitovým vrecom 😀 Ak by sa popri všetkých tých sviatkoch, čo máme, spravil sviatok: Deň zdvihnutia zo zeme jednej veci, naša zem by bola oveľa čistejšia.

Občas vravíme: „Mám málo energie, potreboval by som dobiť.“

Objali ste niekedy strom?

Stačí 5 minútové objatie zdravého stromu a sme plný energie, ľahší, pokojnejší. Tí, ktorí chodíme do lesa, vieme, že stačí 20 minútová prechádzka a sme úplne reštartovaní.

Obnovme opäť spojenie s prírodou. Nezanášajme ju našim neporiadkom v našich vnútrach. Poďakujme sa jej, že ju tu máme, že sa máme kde prechádzať a môžeme si v nej oddýchnuť.

Dokážeme oveľa viac ako si myslíme. Strachu sa najlepšie zbavíme tak, že doň vstúpime. Ak sa bojíme hadov, dajme si rovno jedného okolo krku.

Ak máme dostatok odvahy a začneme v živote robiť veci, ktorých sa bojíme, lebo sme uverili, že ich nedokážeme, začne sa v nás prebúdzať obrovská vnútorná sila a odvaha.

Je to tzv. Skok do neznáma 

Nevieme, čo bude. Čo budeme robiť, kam pôjdeme, kde budeme bývať, kde pracovať, ale spravíme to. Skočíme. Dôverujeme tomuto procesu, šepkaniu srdca – našej intuície a úplne sa odovzdáme.
Sme viac ako si myslíme a dokážeme úplne všetko po čom vnútorne túžime. Ide iba o naše rozhodnutie ako budeme žiť. Či v strachu z nových vecí, pričom starých sa držíme ako kliešť, alebo roztiahneme krídla a vydáme sa naprieč obavám do nového života.

Pin It on Pinterest

Share This