+421915585875 rzarecky@gmail.com

Radosť je v prítomnosti. Tým, že ulietavame na tom, kto nám v minulosti ublížil, na koho sa hneváme, komu sme neodpustili a bojíme sa, čo bude zajtra, o mesiac, o rok, nevieme sa tešiť zo života.  Pozeráme sa dozadu s hnevom a dopredu so strachom a pritom zabúdame na to jediné, čo tu máme.

Prítomnosť. Tento okamih, v ktorom máme absolútne všetko, čo k životu potrebujeme. Potrebujeme byť opäť vďačný zato, čo máme, čo sa nám dostáva.

Ďakujem, že mám kde bývať. Ďakujem, že mám čo jesť. Ďakujem za úžasnú ženu, ktorá ma vie vždy vypočuť. Ďakujem, že mám začo platiť benzín. Ďakujem za zdravé telo. Za nohy, že ma nesú životom. Za oči, že vidím krásu okolo seba. A tak ďalej…

Keď som v minulosti videl, že ľudia majú takto zopnuté ruky, myslel som si, že je to znak modlitby. O niečo prosia, aby sa mali lepšie, uzdravili sa a tak. Neskôr som pochopil, že toto zopnutie rúk je viac ako modlitba.

Pochádza z Indie a je to indická mudra spojenia rúk, ktorá otvára srdce. Senzitívnejší ľudia môžu cítiť to náhle rozprúdenie energie v tele, stav stíšenia – uvoľnenia a radosť vychádzajúca zo srdca. V tomto momente ticha, zopnutia rúk do modlitby si máme uvedomiť, za čo všetko sme vďační vo svojom živote.

Iba tak si dokážeme do svojho života pritiahnuť hojnosť. Vďačnosťou.

 

Ak namiesto toho prosíme o mnoho vecí, uniká nám vzácny prítomný okamih a zameriavame sa na niečo v budúcnosti. Prosíme o lepšie auto, byt, muža, ženu, lásku, rodičov, atď…

Takto sa nedá tešiť zo života, nevieme v našom srdci zažehnúť radosť, keď sa stále zameriavame na niečo vpredu alebo vzadu. Radosť je tu, máme ju priamo pred nosom. V tomto okamihu, v ktorom čítaš tento článok.

Poďakujme a buďme vďačný za to, čo máme a uvidíme tu okamžitú zmenu v našich životoch. Spravme si z toho nový zvyk. Namiesto prosenia o nové veci v budúcnosti začneme ďakovať za to, čo už máme.

To je ozajstná pokora.

O každého z nás je postarané. Potrebujeme sa odovzdať prúdu života. My sami si všetko komplikujeme, my sami sa snažíme robiť mnoho vecí, snažíme sa plávať proti prúdu, veslovať s prúdom, všetko pochopiť logikou, ale radosť, šťastie, láska, zdravie spočíva v odovzdaní sa.

Dôverovať životu, že všetko je presne tak ako má byť. Dejú sa nám veci, ktorým veľa krát v daný okamih nechápeme. Dejú sa preto, lebo sa majú diať, máme pri nich niečo pochopiť a majú nás niekam posunúť.

Ak sa na chvíľu zastavíme, uvedomíme si, že sa nemáme kam ponáhľať, lebo v tomto danom momente všetko máme. Môžeme sa opäť tešiť zo života. Naša detská radosť sa nikde nestratila, je tu celý čas s nami. Klope nám na dvere, ale my stále nie sme doma, lebo sa naháňame za nezmyslami.

A potom nám život prejde pomedzi prsty a zistíme, čo všetko sme stratili. Naháňali sme sa za peniazmi, ženami, autami, domami a nevšimli sme si, že život je o vzťahoch, iba tak dáva zmysel.

Keď máme pri sebe človeka, ktorý nám rozumie, ktorý nás doplní. Ak sme sami, sme ako strom bez koreňov. Všetko je o láske, ale láska nie je len to, že máme vedľa seba človeka, ktorí nás dopĺňa.

Láska je všetko. Ja i ty. Všetci sme láskou.

 

Láska je i to, že píšem tento článok a zdieľam ho s inými ľuďmi. I keď je to odkaz čiste pre mňa, rád sa so svojim životom podelím, so svojimi skúsenosťami s inými.

Láska je i to, že nám niekto podrží dvere na výťahu a počká na nás. Cudzí človek nám pomôže vstať. Dostaneme tringelt. Rodičia nás učia chodiť, obliekať, zapíšu nás do školy, starajú sa o nás. Neskôr my o nich. Zacvičíme si. Vynesieme odpadky. Pozbierame ich aj okolo bytovky. Niekto prišiel na návštevu a niečo nám priniesol, i nepriniesol, prišiel sám.

Všetko je láska, len sme ju neni schopní veľa krát vidieť, lebo sme už stovky rokov naučení, že láska je výmenný obchod. Niečo za niečo. Lásku sme si zamenili za pozornosť a čím viac pozornosti máme, tým viac chceme, aby nás mali ľudia radi. Začarovaný kruh z ktorého nevieme von.

Chceme zmeny v našich životoch. Prosíme o toľko vecí. Začnime sebou. Začnime ďakovať za všetko čo máme a čo sa nám dostáva. Až vtedy môže prísť zmena, vystúpenie z kruhu, keď srdcom precítime, začo sme v skutočnosti vďačný a zrazu zistíme, že máme všetko. Lebo žijeme v prítomnosti.

Vo vďačnosti, v radosti, v láske 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich skúseností a z môjho pohľadu na svet. Zrkadlia veci, ktorými momentálne prechádzam a pomáhajú mi lepšie sa v nich vyznať. Ako bonus ich zdieľam s vami, lebo sa možno nachádzate v podobnej životnej etape a môžu vám pomôcť niečo pochopiť i na vašej ceste. Môžete i nemusíte sa s nimi stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi