AKO SA STRACHU POZRIEŤ DO OČÍ?

Strach nás ochromí, paralyzuje, hneď sa ťažšie dýcha, horšie spáva a úzkosťou nás zviera na hrudníku. Uvedom si, nie je skutočný. Ako mi povedal môj priateľ Peter Gašparík: „Ty si tu bol skôr ako strach.“

Vtedy som si uvedomil, že strach je ako nezvaný hosť, ktorý vstúpil do domu. Môj dom je moje telo, nie som ním, iba v ňom prebývam, kým žijem na zemi.

Začal som ho pozorovať a pozrel sa mu rovno do očí. So zavretými očami vieme dať podobu všetkému, stačí si ho predstaviť. Ako by asi vyzeral, keby bol zvieraťom, osobou alebo nejakým predmetom. Uvidel som, pozrel sa mu do očí a zistil som, že je neopodstatnený.

V tom som uvidel knihu v regále s názvom: „Vesmír Vám kryje chrbát.“ Krásna synchronicita

Keď človeka ovládne strach, človek sa odpojí od srdca, ide iba hlava a ide neustále, nedá sa ju vypnúť. S človekom zmietaným strachom sa manipuluje najlepšie, preto toľko strašenia všade naokolo.

Pozrel som mu do jeho hlbokých čiernych očí a on sa rozplynul. Tmavý mrak, ktorý oddeľoval srdce od hlavy, zmizol a priechod bol voľný.

Dostal som sa opäť do svojej vnútornej sily, kde cez pocity cítim, čo je skutočné a kde cítim, či žijem svoju vnútornú pravdu.

Bez neho by som nebol tu a nevidel veci oveľa jasnejšie, ako to bolo predtým. Strach mi otvoril oči, aby som nabral odvahu sa pozrieť do tých jeho. Predtým tu bol iba strach a ja so zavretými očami, lebo som sa bál naňho pozrieť.

Už vidím… Ďakujem ti strach, ďakujem, že môžem. Tam, kde nie je strach, je to, čo tam vždy bolo… Láska … to kým sme v týchto telách…

A vieme kto je láska, však?

PS: píšem iba to, čo sám žijem. Je to môj názor, môj postoj, môj pohľad 🙂