Mať zdravé telo, celkovo byť zdravý je obrovský dar. Mať nohy, ktoré nás odnesú, kam potrebujeme. Mať ruky, ktorými môžeme objať druhého alebo dvihnúť šálku obľúbenej kávy. Vidieť očami všetky farby okolo seba. Ústami ochutnávať a zároveň vyjadrovať, čo cítime.

Určite ste to už počuli milión krát, že telo je božský chrám. Je božský chrám preto, lebo v ňom býva Boh. Ty si Boh, len si nato zabudol. Prídeš do kostola a rozpráva sa tam o nebi niekde hore a o pekle niekde dole, ale život prebieha na zemi.

A to nebo alebo peklo si tvoríme tu na zemi našim životom, našimi postojmi, myšlienkami, rozhodnutiami. Je to jednoduché, buď žijeme teraz v prítomnosti v pekle alebo v nebi. Je to vlastne voľba. Buď sa hráme na obeť a plačeme, ako je všetko ťažké a ako sa nám smola prilepila na päty, alebo si uvedomíme, že sme tvorca (Boh) a všetko je v našich rukách.

Každý sme Bohom. Jeden veľký celok rozdelený na maličké kúsky a ukrytý v srdci každého človeka. Cestu k uvedomeniu si Boha v sebe má každý jeden človek inú. Niekto cez chorobu, nehodu, náboženstvo, alkohol, drogy, chodenie do kostola, priateľa, novú lásku, hocičo…

Moja cesta bola cez chorobu, ťažké depresie, ktoré ma zužovali vnútornou bolesťou celý dlhý rok a pár mesiacov, až som prišiel k jednému z najväčších uvedomení o sebe samom a svojom poslaní.

Byť zdravý je dar. Keď ochorieme, väčšinou konáme tak, ako sme boli naučení, ako to poznáme, čiže nevedome. Bežíme okamžite k doktorovi a sme schopní čakať v čakárni dlhé hodiny, len aby nám doktor pomohol. Keď po čase zistíme, že tabletky nám akosi nepomáhajú, vyhľadávame liečiteľom a opäť odovzdávame zodpovednosť za vlastné zdravie do ich rúk.

Keď zistíme, že nám ani tie bylinky, prikladanie rúk či odriekanie mantier voľajako nezaberajú, hľadáme ďalej, kto nás uzdraví. A to dokážeme jedine sami. Ľudia zvonku (naše zrkadlá – Bohovia) ako doktori, liečitelia, terapeuti nás posúvajú akurát ďalej na našej ceste a pomáhajú nám v danej chvíli, na danej frekvencii, pochopiť to, čo máme pochopiť. To, čo sme schopní pochopiť.

Dávajú z nás dole iba jednu slupku cibule, lebo človek je ako cibuľa a slupky, ktoré má na sebe, sú všetky tie nevyriešené veci, ktoré si so sebou nosí. A tým, že stretne doktora, ktorý mu niečo poradí, niekam ho posunie, dáva dole jednu slupku. U liečiteľa dá dole ďalšiu a takto dušička pokračuje a dáva dole slupky a stále je viac bližšie sama k sebe.

To je cesta uzdravenia. Nejde to lúsknutím prsta. Je to postupná cesta dávania dole všetkých slupiek, ktoré sme si za tie roky na seba naskladali.

V každom človeku sa nachádza kúsok Boha. Keď toto pochopíme, nielen na rozumovej úrovni po prečítaní článku, ale keď toto uvedomenie prejde našim srdcom, začne sa nám jednoduchšie žiť.

Zrazu vidíme, ako je všetko poprepájané. Je to v úrovni vyššieho vedomia, ku ktorému sa dá postupne dopracovať očisťovaním vnútorných programov, vzorcov správania, meditáciou. Nevedomý človek, ktorý žije ako robot, nemá možnosť toto prepojenie zažiť.

Zistíme, že všetko so všetkým súvisí, všetko sa dokonale zrkadlí. Zistíme, že keď si nevieme s niečím rady, okamžite sa toto naše vnútorné nastavenie zrkadlí všade okolo nás. Stretávame ľudí či sa dostávame do situácii, ktoré zrkadlia naše vnútro.

Čiže, ak si nevieme s niečím rady a dávame otázky ako to máme spraviť, okamžite nám cez zrkadlá v živote, čiže iných ľudí (Bohov v nich) prichádzajú odpovede.

Vedomý život je o tom, že si to uvedomujeme a žijeme podľa toho. V každom človeku je Boh, čiže kúsok z nás. Možno sa nám už v minulosti stalo, že sme niečím ťažkých prechádzali, alebo nad niečím rozmýšľali a zrazu niekto iní, komu sme vôbec o našich trápeniach nevraveli, začal niečo hovoriť na tú danú tému.

Môžeme si hovoriť, že waw, to je zázrak alebo niečo podobné, ale ono je to bežná vec pre vedomého človeka. To, čo žijeme vo vnútri, sa okamžite premieta von, ako film na plátno.

Boh sieť
Všetci sme jedno.

Všimni si to vo svojom živote, že akonáhle niečo riešiš, začne sa to samé od seba zjavovať v tvojom živote. Všimni si to. Všetko je až neuveriteľne poprepájané, ako jedna veľká sieť. Ako wifi, do ktorého je pripojených množstvo telefónov.

Wifi je ako Boh, jeden zdroj a všetci sme na tento zdroj napojení.

Rozhodni sa prevziať zodpovednosť sa svoj život a staň sa tvorcom svojho života. Už bolo dosť hrania obeti, ľútosti a toho, ako je všetko naprd.

Rozhodni sa teraz a obráť svoj život o 180 stupňov. Opäť. Spoznaj, kto si a prečo si tu. A toto poznanie posúvaj ďalej, tak ako to robím ja teraz 🙂

Spomeň si na to, kto si. Spomeň si na Boha vo svojom tele a pozri sa okolo seba. Ľudia, ktorí chodia okolo teba, tvoji kolegovia, priatelia, ľudia, na ktorých sa hneváš, nadávaš, urobili ťa smutným či radostným, všetci majú v sebe to, čo ty. Kúsok teba.

Cez druhých spoznáš seba bližšie. Keď ťa niečo hnevá na druhom, ten druhý ti to iba zrkadlí. Ukazuje ti, čo sám v sebe nemáš vyriešené, uzdravené. Nikto druhý, nikto zvonka ťa nemôže nahnevať. Hneváš sa jedine sám, na to, čo nemáš uzdravené vo svojom vnútri.

Pochopiť toto prepojenie, že druhí ti iba hrajú nejakú rolu, kým ju ty nepochopíš a neuzdravíš, je ďalší veľký dar.

Je to majstrovstvo života. Toto pochopiť. Vtedy pochopíš, že nikto nemôže za tvoje utrpenie, jedine ty sám, lebo si sa rozhodol byť obeťou. Teraz máš možnosť vystúpiť a stať sa tvorcom. Tým, kým si vždy bol, len si nato zabudol.

Strach ti zatemnil výhľad. Predstav si, že sedíš/stojíš na vrchole hory a máš pred sebou krásny výhľad na okolie. A zrazu padne hmla a ty nevidíš ani na meter pred seba. Strach je tá hmla. A to je to, čo sa nám všetkým stalo.

boh vrchol hory

Ako deti sme stáli na vrchole hory, vedeli sme, kto sme i to, prečo sme sem prišli. Len potom prišla výchova, škôlka, škola, staré a nefunkčné vzorce správania odovzdávame si z generácie na generáciu, rôzne programy, podľa ktorých sa riadime a vyrástli sme z toho my dospelí, úplne odpojení od seba. Máme pred očami hmlu a zabudli sme na to, kým sme boli.

Rozhodni sa a začni žiť tak, ako ty chceš. Nie ako ti celý život hovorili druhí, že máš žiť. Buď opäť tým, kým si bol, kým si na seba zabudol a prevezmi zodpovednosť za svoj život. Si silnejší/ia ako si myslíš. Zdvihni hlavu a kráčaj dopredu.

Čaká ťa úžasný život plný hojnosti, pochopenia a uvedomenia, že všetko je jedno a to isté. Všetko sa navzájom zrkadlí a ovplyvňuje. Nemusíš robiť nič, iba plyň. Roztiahni ruky a nechaj sa unášať na rieke života. Zlaď sa
s božským prúdom vo svojom vnútri. S pochopením, že snažením sa si iba sťažuješ cestu. Potrebuješ sa naučiť nechať všetko tak a veriť, že všetko prichádza v správny čas. Keď si nato pripravený/á.

Namasté 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Od roku 2018 pracujem v Úsmev ako dar a vo svojom voľnom čase robím konzultácie s ľuďmi, ktorí sa vo svojom živote nevedia posunúť ďalej. Všetky články, ktoré som doteraz napísal a stále píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku.

Pin It on Pinterest

Share This

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.