+421915585875 rzarecky@gmail.com

Neexistuje nesprávny smer alebo ako často hovoríme, že sme boli na zlej ceste. Je iba cesta po ktorej ideme od narodenia. To čo voláme nesprávnou cestou skúsenosti, ktoré sa nám neskôr zídu.

Môžeme ľutovať dni, či roky, ktoré sme premárnili nezmyselnými vecami a činnosťami, ktoré sme robili. Môžeme ľutovať naháňanie sa za vecami, ktoré tu ostanú aj po nás. Autá, domy, dovolenky, drahé hotely. Môžeme toto a o mnoho viac ľutovať, pozerať sa na veci tak, že sme nejakú časť zo svojho života premárnili alebo sa nato pozrieme ako na súčasť našej cesty.

Ako na potrebné skúsenosti, ktoré sme potrebovali zažiť, aby sme sa dostali tam, kde sme teraz.

Nikdy v živote sme nemohli ísť nesprávnou cestou, lebo všetky skúsenosti nás vedú do toho momentu v živote, kde máme byť. Do činnosti, ktorú máme robiť. Do svetla, ktorým sme.

Nič nikdy nebolo zbytočné. Rozvod, bitky, alkoholizmus v rodine, násilie, drogy, krik, spanie na ulici, všetko toto a mnoho ďalšieho je nevyhnutná súčasť našej cesty.

Bez jedného nepochopíme druhé. Bez smútku nepochopíme, čo je radosť a úsmev. Bez prežitého hnevu či nenávisti v živote, nemôžeme pochopiť lásku. Žijeme tu na zemi vo svete protikladov, kde sme všetko rozdelili na dobré a zlé. Pomáhajú nám pochopiť jedno i druhé. Uvedomme si to.

Keď sa posunieme o krôčik ďalej a vystúpime z tejto duality, v ktorej žijeme, pochopíme, že žiadne dobré alebo zlé neexistuje. Že je to výplod našej hlavy, mysle, hra ega, ktorého veľmi baví táto hra rozdeľovania všetkého.

Keď pochopíme lásku, keď ju objavíme vo svojom srdci, pochopíme, že celý čas tu bola iba ona. Pochopíme, že nenávisť bola iba hmla, ktorá nám bránila vidieť to, čo je večné, to čo je tu stále.

Je to ako keď sa pozeráme na plameň sviečky a zrazu pred neho dáme hrubý papier. Už plameň sviečky nevidíme, ale on tam stále je.

Všetci sme raz boli deťmi a rodíme sa sem ako čisté stvorenia. Ako láska, šťastie, s usmievavými očkami plnými radosti. S nekonečnou energiou, ktorou sme my sami.dieťa

Vplyvom toho, čo ako malé deti zažívame, sa naše srdiečka uzatvárajú. My sa rodíme otvorení, ale keď vidíme v rodine krik, hádky, drogovanie, alkohol, bitky, tak sa naše srdiečko uzatvára a sťahujeme sa do seba. Zväzujeme sami seba reťazou a začíname sa točiť v živote v kruhu, až kým neodpustíme.

To, čo zažívame teraz, nás vedie tam, kde máme byť. Preto namiesto nadávania nato, čo sa nám deje, sa týmto situáciám poďakujme. Úprimne od srdca.

Občas, keď sa moc naháňame, unikne nám i to, že sme už prišli do toho vytúženého bodu. Tam, kde sme sa mali dostať, ale my to nevidíme, nie sme schopní to vidieť. Stále nie sme spokojní s tým čo máme a chceme viac.

Nato, by sme od života dostali viac, potrebujeme byť vďačný zato, čo máme. Úprimne i každý deň poďakovať zato, čo si vážime. Ďakujem za skvelú rodinu, ďakujem, že mám kde bývať, ďakujem, že mám čo jesť a tak ďalej.

Je len na nás, s akými pocitmi, či postojmi, kráčame na našej ceste životom. My sa v každej chvíli rozhodujeme, či sa na niečo budeme hnevať, alebo odpustíme a posunieme sa ďalej. Môžeme veriť na peklo či nebo, ale to peklo či nebo si robíme my sami tu na zemi, v každej situácii, ktorú žijeme.

Je len na nás, či naša cesta bude prechádzka nebom alebo peklom. Môžeme v sebe nosiť hnev, smútok, nenávisť alebo sa rozhodneme od-pustiť iným i sami sebe a tým všetky potlačené emócie v nás púšťame a tým sa stávame slobodní.

Všetko, čo sa nám deje, je preto, aby sme sa z toho niečo naučili. Niekam nás to posunie. Pochopenie lekcie, prijatie toho čo sa nám stalo, následné odpustenie, nám dá krídla, ktorými trošku zlietneme, aby sme sa nato, čo sa nám deje, mohli pozrieť zhora.

Ďakujeme, prijímajme, odpúšťajme a posúvajme sa ďalej. Už stačilo státia na mieste a opakovania všetkého, čo sme doteraz videli, či sa naučili. Potrebujeme sa posunúť. Bližšie sami k sebe, k svojmu srdcu.

Spojiť sa s našim vnútorným dieťaťom, našou intuíciou a dôverovať, že všetko sa deje tak ako má.

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi