+421915585875 rzarecky@gmail.com

Už dlho vedci skúmajú a ezoterici sa predbiehajú v tom, či je možné cestovať v čase a pritom si neuvedomujeme, že my všetci sme cestovatelia v čase. Neustále lietame z minulosti do budúcnosti, bez toho, aby sme sa veľa krát zastavili v prítomnosti.

V jedinom okamihu nášho života, ktorý je jediný skutočný. V ktorom sme sami sebou, v ktorom hovoríme to, čo naozaj cítime, pravdu. V okamihu, kde prijímame zodpovednosť za všetky naše rozhodnutia.

Strachy, ktoré máme z budúcnosti ovplyvňujú všetky nevyriešené veci, ktoré v sebe z našej minulosti nosíme. Hnev na niekoho, či seba samého. Smútok zo straty blízkeho, podrazenia, ublíženia.

Keď v sebe držíme veľa nevyriešených vecí z našej minulosti, máme tendenciu v živote utekať. Od problémov, od vzťahov, od rodičov, od všetkého a pritom si neuvedomujeme, že nech utečieme kamkoľvek, tú čiernu dieru v našom srdci si berieme všade so sebou.

Môžeme sa presťahovať do iného mesta, inej krajiny, to čo máme v sebe potlačené, ide s nami, aj keby sme odleteli na Mars.

Keď v živote cítime stagnáciu, nevieme ako ďalej, alebo v chorobe hľadáme cestu k uzdraveniu, máme pocit, že to čo hľadáme, je niekde vonku. Navštevujeme napr. Indiu a myslíme si, že tam nájdeme to, čo hľadáme.

To, čo hľadáme, si nosíme všade zo sebou. Hľadáme sami seba. To kto sme a načo sme tu. Veľa krát to nevieme. Myslíme si, že poklad je zakopaný niekde vonku. V jaskyni, púšti, na dne mora či na ostrove.

Ostrov, jaskyňa či púšť sú v našom srdci. Môžeme cestovať celý život a pozorovať vonkajší svet, až raz prídeme na miesto s najkrajším výhľadom.

Do nášho vnútra.

Cestovanie v čase je poriadny zaberák. Pochopenie ako naše veci z minulosti ovplyvňujú našu budúcnosť, resp. to čo teraz žijeme, s nami dokáže poriadne zatriasť.

Predstavme si, že teraz má niekto strach o peniaze. Bojí sa, že ich nebude mať dostatok. Má veľkú tendenciu šetriť. Z minulosti môže mať tento človek spomienku na chudobu, v ktorej vyrastal. Možno nemali čo jesť, ako dieťa zažívalo časté hádky rodičov o peniaze a tak ďalej. Tieto veci sa hlboko vrývajú do detského podvedomia a ovplyvňujú nás v dospelosti.

Všetky situácie, v ktorých sme vyrástli a nespracovali sme ich v sebe, dusíme ich v sebe, si do nášho života opätovne priťahujeme.

Dejú sa nám stále dookola. Točíme sa v kruhu.

Raz mi jedna klientka povedala, že ju veľmi vytočila kolegyňa, lebo jej prebrala klienta. Po chvíli sme prišli nato, že v jej minulosti presne pred 30 rokmi jej najlepšia kamarátka prebrala frajera. Nevyriešená situácia z mladosti sa jej zopakovala o niekoľko rokov neskôr, len v inej situácii a s inými ľuďmi.

Po uvedomení si tohto programu, v ktorom žila a niekoľko krát sa jej opakoval, kedy jej stále počas života niekde niečo a niekoho preberal, odpustila, následne sa jej na srdci uľavilo a posunula sa v živote ďalej.

Už sa jej to nemá prečo opakovať. Pochopila, čo mala.

Preto často používame vetu: „Točím sa ako myš v šliapacom kolese.“ Nám sa stále dokola opakujú tie isté nevyriešené situácie. Ak napríklad nemáme dobrý vzťah s našim otcom, stále si priťahujeme do života podobného partnera ako bol náš otec. To isté s mamou. Každá naša partnerka je ako veľké zrkadlo, v ktorom vidíme odraz našej mami.

Opakujú sa nám dovtedy, kým ich nepustíme. My ich držíme v sebe, čím sami seba zväzujeme hrubou reťazou. Potrebujeme pochopiť, prečo sa veci stali a ako sa stali. Porozprávať sa s daným človekom. Hocičo, aby sme mu dokázali odpustiť srdcom a posunúť sa v živote ďalej.

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi