Som silne veriaci, ale nie som kresťan, budhista, či hinduista. Nepatrím do žiadneho náboženstva ani do žiadnej sekty, patrím sám sebe. Jediné čo som, som sám sebou.

Uveril som v Boha, ktorého som našiel vo svojom vnútri.

Vo svojom srdci, po odkrytí všetkých bolestí, hnevu, smútku, ktoré som si v sebe nosil od detstva. Narodil som sa sem na zem úplne čistý, bez nánosov, špiny ako hnev, závisť, nenávisť či utrpenie.

Vplyvom výchovy, zdedených vzorov správania, programov, spoločnosti a všetkého toho čo sa mi v detstve udialo, sa na mňa začali nalepovať tzv. slupky cibule a vrstvu po vrstve zakrývali moju podstatu, čistotu, svetlo, ktorým som bol od narodenia.

V živote, pár rokov dozadu ma zastavila vážna choroba, ťažká depresia, ktorá mi pomaly postupne otvárala oči stále viac a viac. Uvedomil som si, že ja som to malé semienko cibule, ale mám na sebe vrstvy (slupky) hnevu, smútku, neprijatia toho, čo sa stalo, nenávisti a tak ďalej.

Rýchlo v tých príšerných bolestiach som pochopil, že cesta späť k samému sebe, je cez odkrývanie tých nabalených vrstiev, ktoré som si na sebe nosil.

Nekončilo to jedným odpustením zo srdca po pochopení, prečo sa veci stali tak ako sa stali. Jedno odpustenie bola iba jedna slupka cibule, ale pod ňou bola ďalšia.

Odpustiť, skutočne odpustiť sa nedá bez pochopenia, prečo sa veci stali tak ako sa stali. Mnoho krát som si pre seba, ešte pred chorobou, som si vravel, že som odpustil.

Prdlajz. Neodpustil. Odpustenie hlavou je falošné, nemá to žiadnu váhu.

Odpustenie musí prejsť srdcom a spoznáme ho podľa emócie, ktorá nami ide. Odpustenie srdcom sprevádza rad pocitov, plač, chvenie celého tela – doslova orgazmus celého tela. S pochopením, prečo sa veci stali tak ako sa stali, prichádza a je prepojené prijatie tých vecí a následne prichádza odpustenie.

Nie je možné odpustiť len tak, kým nechápeme, naše vnútorné dieťa vnútro vecí. Kým to nechápeme pohľadom dieťaťa. My to zatiaľ chápeme pohľadom dospelého a z tejto pozície odpúšťame, ale to nemá takú silu a neprichádza k žiadnej transformácii/premene vo vedomí, v nás samých.depresia test

Neprichádza k uzdraveniu, zmene postojov, či vzorcov správania. Odpustenie musí ísť cez srdce. A tomuto sa ja presne venujem. Pri konzultácii vediem ľudí k spojeniu s ich vnútorným dieťaťom, Vašim srdcom a prevediem Vás vo svojom vo svojom vnútri po cestičkách, na ktoré ste dávno zabudli.

Veľmi sa teším zo zmien, o ktorých mi ľudia hovoria, niekedy ešte v ten deň alebo pár dní po konzultácii. Cítia sa voľnejší, ľahší, slobodnejší i sebavedomejší. Hovoria o tom aj referencie ľudí, ktorí boli u mňa na konzultácii.

Môžete si ich prečítať tu: Moje referencie.

Nie je nato, byť spojený sám so sebou, s tým malým krpcom, ktorým sme boli niekedy každý jeden z nás. Kedy sa už nemusíme pozerať nato, čo si o nás pomyslia ostatní. Kedy konáme tak, ako je to v súlade s nami, tak ako cítime my a nežijeme podľa života niekoho iného.

Spojenie so srdcom je cesta slobody, radosti a takého vnútorného šťastia, o ktorom sa nám ani nesnívalo.

Sme v raji. Doma. V spojení so svojim srdcom. Na mieste, kde vládne ticho a pokoj.

Ak by ste sa chceli vydať na cestu do samého seba/samej seba, s radosťou sa stanem Vašim sprievodcom 🙂

 

Autor Radoslav Zárecký


Od roku 2018 pracujem v Úsmev ako dar a vo svojom voľnom čase robím konzultácie s ľuďmi, ktorí sa vo svojom živote nevedia posunúť ďalej. Všetky články, ktoré som doteraz napísal a stále píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku.

Pin It on Pinterest

Share This

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.