V živote som používal, či mal veci, ktoré som odkukal od svojho okolia. Prijal som za svoje to, čo mi bolo dané zvonku, namiesto veľa krát rozhodnutia sa sám za seba. A potom to vyzeralo tak, že u bývalého pomarančového operátora som platil veľa peňazí za málo muziky, v bývalej banke poplatok 4,50€ každý mesiac za nič a niet nad lamu, ktorá mi ochráni kábel voči strapkaniu 😀

Všade samé poplatky a všade samé reklamy. Chytáky, kde na začiatku dostaneme niečo zadarmo, lebo slovo zadarmo v nás vyvoláva pocit, že to musíme mať. Veď je to zadarmo. Takto nejako som sa aj ja chytil do pasce vo svojich mládežníckych rokoch na strednej škole.

Nevedel som o oberátoroch nič a teraz mám pocit, že keby som zrátal všetky poplatky, čo som zaplatil, tak by to bolo riadne vysoká suma.

Začalo to tým, že som prešiel do 4-ky. Niekoľko mesiacov mám firemný Tesco mobil a je neuveriteľné, keď zaplatím kredit 15€, telefonujem stále a takto mi to vydržalo mesiac a pol. V 4-ke platím za to isté polovicu, čo v pomarančoch a je to bez viazanosti. Veľká spokojnosť po 2 mesiacoch používania, či doma v Bratislave, alebo Martin, i iné časti Slovenska.

Len nedávno som prešiel do Fio banky, lebo som zistil, že je tam bežný účet bez poplatkov aj nad 26 rokov. Je to úžasné, majú prehľadný a jednoduchý internetbanking a skvelé možnosti, ktoré Fio ponúka. Lepšie ako platiť mesačne vysoké poplatky.

No a tie káble na telefón sa mi nejak stále strapkajú, tak nie je nič, čo by nevyriešila lama. Je to super pomôcka.

Zhrnul som tu, čo som chcel s Vami zdieľať. Je to uvedomenie, že veľa krát niekde sme, máme účet v banke, či navštevujeme nejaké miesta, robíme nejaké činnosti, ktoré možno ani nechceme robiť. Máme ich automaticky niekoľko rokov a zvykli sme si na ne. Ani nás nenapadne, že by sme mohli niekde niečo mať, čo možno nie je pre nás také výhodné.

Zvykli sme si, lebo majú to predsa aj naši rodičia, kamaráti, známi, tak si to dáme aj my, bez toho, aby sme sa nad tým zamysleli alebo si prečítali malé písmenká.

Tí, ktorí čítate pravidelne moje články, viete, že píšem do hĺbky o mnohých veciach, či duchovných alebo z reálneho života. A k mojim uvedomeniam nepatria len tie duchovné, čiže vnútorné veci, ktoré si v sebe riešim, zažívam, ale i bežný život.

V ňom sa mi premieta ako film na plátno všetko, čo som si v sebe vyčistil, vyriešil. Nespracované veci, vzorce správania, programy. Vnútorná čistota sa prejavuje aj tým, že sa človek akoby zvedomnieva a zrazu vidí jasnejšie veci aj v bežnom živote. V situáciách, ktoré zažíva a vo veciach, ktoré používa.

Je to akoby sme mali pred očami čierny mrak, ktorý nám bráni vidieť veci jednoduchšie. Že to ide aj inak, v bežnom živote lacnejšie alebo bez poplatkov.

Skúsme sa na chvíľu zastaviť a porozmýšľať nad vecami, ktoré platíme a uvedomme si, za čo platíme. Stojí to zato?

Nedávno som dokonca zmenil poisťovňu kvôli havarijnej poistke, lebo som zistil, že na tom ušetrím aj 13 € mesačne.

Okolie má na nás veľký vplyv. Už ako malé deti sme všetko opakovali po svojich rodičoch. Úplne všetko a dokonca nám ukazovali ako funguje vzťah, manželstvo, či ako sa v rodine hospodári. Dieťa opakuje po rodičoch všetko, čo oni robia, čo od nich počuje, ako sa správajú.

Rodičia sa potom snažia vychovávať svoje deti a neuvedomujú si, že oni kopírujú ich. Čiže jediný koho by mal rodič vychovávať je on sám, lebo ak chce zmenu po svojom dieťati, mal by začať sám sebou.

Potom sa z tých malých opakovacích tvorov staneme my, dospelí ľudia. Veríme tomu, čo povedia iní ľudia, záleží nám na ich názore, či čo si o nás myslia. Veríme reklamám v televízore či v rádiu a často kupujeme veci len na základe billboardu so známou tvárou. Nie všetci, ale nájdu sa aj takí, myslím, keď o tom píšem, že to bol dakedy aj môj prípad.

Nevedomosť a staré zaužívané zvyky či tlaky okolia idú ruka v ruke. Prosto sa to s nami ťahá od detstva. Účelom klasického školstva je čo najskôr oddeliť dieťa od matky (rodičov), dať ho do škôlky, kde sa do dieťaťa začne zasievať pravidelný režim, manipulácia a hlavne sa mu začne diktovať, čo má a nemá robiť.

Musí poslúchať!

Potom nasleduje 9 rokov povinnej školskej dochádzky, kde dieťaťu doslova za 9 rokov vygumujú mozog a natlačia ho kadejakými teoretickými vecami, ktoré sa mu nikdy nezídu. Stalo sa nám to všetkým. Pamätám sa, ako som vo svojich ťažkých depresiách 2 roky dozadu postupne vygumovával tieto natlačené veci  zo svojej hlavy. Dalo to zabrať.

A keď sa dostaneme na strednú školu, sme už vygumovaní. Zrazu reklama z každej strany a ponúkajú sa účty pre mladých, výhodné paušály s  telefónmi za 1€ a už sme chytení do pasce.

Jasle, klasická škôlka, škola sú predprípravou pred tým, čo nás čaká v reálnom živote. A toto sa deje stále a my v tom žijeme bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Stali sa z nás doslova roboti. Potom prichádzajú choroby, nehody, úrazy, ktoré doslova vypínajú automatického robota, ktorý je v nás zabudovaný a dávajú nám možnosť sa zastaviť, spomaliť a porozmýšľať nad svojim životom.

Nič z toho sa nám diať nemusí. Stačí, ak si to teraz uvedomíme a pozrieme sa na náš život s otvorenými očami a začneme sami sebou v zmenách, ktoré chceme vidieť okolo seba.

Buďme my sami tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Nenadávajme nato, ako je plné mesto zanesené plastovými fľašami a nekydajme na nikoho, že s tým nič nerobí. Sami sebou potrebujeme začať, zobrať rukavice, vrece a ísť zbierať.

Iba tak príde k zmene všetkého, po čom túžime.

Prajem ti všetko dobré a veľa úspechov v objavovaní starých vecí, ktoré sa na teba nalepili behom života, tak ako aj na mňa. Veľa uvedomení, pochopenia a zmien v živote.

Ahoj 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Pracujem v Úsmev ako dar ako sociálny pracovník a vo svojom voľnom čase robím konzultácie s ľuďmi, ktorí sa vo svojom živote nevedia posunúť ďalej. Všetky články, ktoré som doteraz napísal a stále píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.