Koronavírus a súčasné dianie v politike sú dve najhlavnejšie témy, ktoré sa aktuálne riešia 🙏

Zažívame niečo, čo sme nikdy nezažili, mohli sme to akurát vidieť vo filmoch. Prázdne regále v obchodoch sme nezažili ani pred Vianocami a mnoho ľudí pobehujúcich po vonku s rúškami na tvárach.

Človek zapne ráno rádio a tam sa rozpráva o koronavíruse. Stretne sa s rodinou, priateľmi, zase sa rieši to isté. Na mobile otvorí Facebook či Instagram a zase. Večer po dlhom dni sa vyvalí na gauč, zapne televízor 📺 (správy) a zase ďalšie a ďalšie informácie o korone.

Aj napriek tomu, že z každej strany sme doslova zahlcovaní informáciami o tomto víruse, potrebujeme si zachovať v týchto ťažších časoch pokoj a kľud. Nerobiť zbytočne paniku, aj keď ju niektorí ľudia robia.

Už je dlho známe, že strach zabíja rýchlejšie ako hocičo iné. Neexistuje človek, čo sa niečoho nebojí. Niekto sa bojí o svoj život a niekto o to, že stratí niekoho blízkeho. A niekto zase o to, že príde o svoj majetok, nezarobí, či sa bojí pavúkov.

Tým, že sa o ňom stále všade rozpráva, psychológ by sa k tomu isto vyjadril slovami Ukladá sa to do nášho podvedomia. Zo strachu o seba či o iných dokážeme robiť rôzne veci, napríklad aj vypredať pol obchodného centra.

Čím viac sa ľudia boja, tým väčšie bláznovstvá robia 🤦‍♂️

Áno, je tu vírus, aký tu ešte nebol. Treba byť opatrní a dodržiavať všetky náležitosti súvisiace s týmto vírusom ako si poriadne umývať ruky či sa zbytočne nestretávať s ľuďmi či cestovať v MHD, atď…

Ale nie je to dôvod na paniku. Sme jeden národ a môžeme byť hrdý na naše malé Slovensko. Potrebujeme sa zomknúť a držať spolu aj v týchto časoch.

Teraz máme možnosť SPOMALIŤ naše životné tempo, pracovať z domu, byť s blízkymi a možno začať pestovať svoje vlastné plodiny a nespoliehať sa či ich nákupné centrum zajtra doplní.

Osobne si myslím, že to čo sa teraz deje, je náš veľký učiteľ. Učí nás to spomaliť, trošku sa poobzerať okolo seba a nielen stále ísť dopredu ako kôň s klapkami na očiach. Stíšiť sa a byť sami so sebou, to načo sme už pomaly aj zabudli…

Tak len toľko som chcel k súčasnej situácii. Je to môj pohľad na vec, či sa s tým stotožňuješ alebo nie, je úplne v poriadku 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Volám sa Radoslav Zárecký, mám 32 rokov, žijem v Bratislave a pracujem v Úsmev ako dar. Dopredu ma posúva nadšenie, ktoré mi ukazuje správnu cestu, čo sa v konečnom dôsledku ukazuje aj na výsledkoch mojej práce. Články, ktoré tu nájdete, sú všetky z mojich osobných skúseností, môjho života.

Pin It on Pinterest

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.