+421915585875 rzarecky@gmail.com

Za chvíľu je tu Mikuláš a ja sa pýtam: „Dokedy budeme naše deti strašiť čertom a vytvárať im z toho psychické traumy, ktoré sa s nimi vlečú celý život?“. 👹

Dokedy im budeme vtĺkať do hlavy, že keď nebudú poslúchať, tak ich zoberie čert, zmrzlinár či smetiari.

Dokedy im budeme hovoriť, že ak budú celý rok dobrí, dostanú plnú čižmu sladkostí? Ktoré ani nie sú vhodné pre deti a spôsobujú im hyperaktivitu a to, že nevedia večer zaspať.

Dokedy budeme naše deti učiť štýl výchovy, ktorým sme boli vychovávaní my sami. Naučili sme sa, že keď spravíme niečo dobré, budeme odmenení.

Dostaneme cukrík, čokoládu, pôjdeme na výlet alebo dostaneme oplátku po spovedi.

Je to ako počítačový program, ktorý je hlboko nainštalovaný v našom podvedomí. Boli sme vychovávaní štýlom, že vždy za niečo dobre sme boli odmenení a za niečo zlé sme boli potrestaní.

A my sme s týmto program vyrástli. Celý systém, celá spoločnosť je takto nastavená. Naučili sme sa pracovať za odmenu a prestali sme len tak dávať, od srdca.

To, že máme nejaké zvyky niekoľko desiatok rokov, ešte neznamená, že je to správne. My dospelí, keď príde Mikuláš, čert a anjel k deťom, tak sa smejeme, pre nás je to smiešne, ale pre tie malé stvorenia, to smiešne nie je.

Deti sa pozerajú na svet úplne inými očami ako my dospelí. Kým my vieme, že to je fejk, dieťa tomu verí, vidí to ako skutočnosť. Vidí skutočného čerta.

Detská predstavivosť je nekonečná.

My to robíme našim deťom v úplnej nevedomosti. Pri plnom vedomí by sme im to nikdy nespravili.

Skúsme sa sami vrátiť do čias, kedy ku nám domov prišiel čert alebo do škôlky. Skúsme si sami spomenúť na to zvieranie na hrudníku. Cítiš to? Tak prečo to robíme deťom? Prečo stále dookola opakujeme to, čo nám škodí?

Vytvárame týmto v deťoch strach a nedôveru.

Začnú sa báť, snažia sa byť poslušní, snažia sa byť takí, aby vyhoveli iným. Strácajú sami seba. Keď dieťa začne strácať samé seba, kým je, strach sa začína meniť na hnev, ktorý v sebe potláča. Ono to v ňom rastie, situácia za situáciou.

Z týchto detí sme vyrástli MY. Dospelí ľudia s rôznymi potlačenými emóciami z detstva, ktoré ovplyvňujú naše vzťahy, manželstvá, výchovu detí, celý náš život.

Niekedy sa pýtame sami seba, ako mohol ten a tá, spraviť niečo tak strašné. Tak mi ublížiť. To robí potlačený hnev. Pácha rôzne druhy násilia v mnohých rodinách. Ničí život nielen danému človeku, ale i všetkým naokolo.

Tak dokedy budeme v našich deťoch vytvárať strach namiesto lásky? To, čo im v detstve dáme, taký bude ich celý život…
Ja som sa rozhodol… Svoje vlastné deti takto vychovávať nebudem. Budem ich bozkávať, objímať a hovoriť im ako ich mám rád.

Vyrastú v lásku, v takú, ktorou som ja sám ❤️

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi