Najväčšie vnútorné očisty som zažil, keď prirodzene prišlo v mojom živote na čistenie rodovej línie. Určite ste aj Vy zažili to, že ste si uvedomili, že idete v nejakom nevedomom programe, vzorci správania, prosto, že robíte niečo, čo ste si všimli, že robia aj vaši rodičia, Vaša mama, otec a že to robí aj ich mama, otec a tak ďalej.

Veľa vecí, vzorcov správania, ak nie všetky si nesieme z nášho detstva. Doslova sme všetko odkukali od našich rodičov. Ich správanie, komunikáciu, gestikuláciu i to ako riešia konflikty, či komunikujú medzi sebou, či s okolím. Úplne všetko.

A to odkukané teraz žijeme a možno je nám z toho poriadne zle. Možno sme chorí, nešťastní, nedarí sa nám v práci, nadväzovať vzťahy, beháme z jedného vzťahu do druhého a nie a nie prísť nato, prečo sa nám to deje. Prečo sa točíme stále dookola.

Očistu rodovej línie, bolo ich viac, som zažil sám so sebou, so zatvorenými očami, kedy je zrak obrátený dovnútra a človek so zatvorenými očami lepšie cíti, čo je vo vnútri. Toto isté robím pri svojich konzultáciách. Navediem človeka priamo k zdroju, k odpovediam na otázky.

Niekoľko krát som v sebe čistil rodovú líniu matky či otca. Nato, aby som pochopil, prečo sa mi niektoré veci v tomto živote stali ako sa stali, som sa potreboval vrátiť dozadu, k celej rodovej línii a niekedy sa stalo, že som tam videl zástupy ľudí. Toľko vtelení v mnohých minulých životoch, kde som niekoľkokrát videl aj sám seba a mal som možnosť vidieť ako si v zákonoch karmy stále robíme to isté dookola.

Mnoho ľudí sa sťažuje ako žije, ale keď sa im otvoria tieto dary a dokážu nazrieť hlbšie do samých seba, pochopia, že niet sťažovania, len žnú to, čo sami zasiali v niektorom z minulých životov.

Nie raz sa mi stalo, že som prišiel so zavretými očami, v hlbokom stave v sebe samom, až k prvému človeku v rodovej línii, ktorý s tým „vzorcom správania“ sám začal. A najväčšia očista nastala pre mňa v momente, keď som pochopil, že to som bol JA v tom živote.

Ja som s tým začal veľmi dávno, ako prvý a teraz v rodovej línii sa mi to vrátilo a mal som možnosť žiť ten istý program, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu.

Môžete si po tým programom, vzorcami správania predstaviť hocičo: alkoholizmus, bitky, drogy, ohováranie, klamanie, zneužívanie, hnev, krik, opustenie, rozvod. Každému z nás sa stalo niečo podobné, niečo zažil, ale našim účelom nie je sa hnevať na druhého, ale pochopiť prečo.

Na pochopenie „prečo“ treba poriadnu dávku odvahy. Zažil som ľudí, ktorí počas konzultácie otvorili oči a povedali mi, že to nedávajú. Že je to veľmi silné, veľmi bolestivé. Vrátiť sa do najväčších bolestí nášho súčasného či minulého života, či viacerých životov, to chce poriadnu dávku odvahy. Pozrieť sa pravde do očí. Nakoniec to dali všetci, o čom hovoria aj referencie na mojej stránke.

Po pochopení, že ja som začal veľa krát v tou šarádou, ktorú som žil, prišiel do mňa automaticky súcit so všetkými ďalšími vteleniami, ľuďmi, ktorí tie isté vzorce správania museli žiť. Preto bolo potrebné požiadať o odpustenie všetkých, že si museli touto skúsenosťou prejsť kvôli mojej nevedomosti v danom živote.

Je úžasné, koľko vecí sa dá vidieť so zatvorenými očami. Úplne jasne a okamžite nabiehajú s dokonalým načasovaním. Po požiadaní o odpustenie som videl ako prežiarujú svetlom a postupne sa strácajú. Odpustili mi a ja sa cítim akoby zo mňa spadlo 300 kg bremeno.

To nie je všetko, najdôležitejšie je odpustiť sám sebe/sama sebe. Za všetko. Že som s tým ako prvý začal a všetci po mne to museli žiť. Ak je odpustenie úprimné, vtedy opadne ďalších 300 kg.

Prežiaril som svoj život a celú rodovú líniu svetlom priamo zo zdroja, z môjho srdca. Cítim sa čistý, odľahčený, akoby som lietal.

Od takýchto hlbokých očíst v samých sebe sa dotyčnému človeku zmení celý život o 180 %. Zlepšia sa mu vzťahy v rodine či s ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu deň čo deň. Jeho život sa prežiaruje jeho vnútorným svetlom. Začína sa mu viac dariť a začína chápať, že nemusí sa o nič snažiť, všetko mu ide akoby samé.

Začína vedome tvoriť, lebo prebudil v sebe novú vlnu nadšenia, radosti. Stojí to zato, ísť do tých najväčších bolestí, ktoré sa nám v živote stali, aby sme sa mohli posunúť ďalej. Niekedy máme strach, ale keď ho neprekonáme teraz, narodíme sa znovu a budeme to riešiť znovu, až kým sa nerozhodneme sa posunúť v živote ďalej.

A podmienky nášho života sa budú stále sťažovať, až kým nás ten vnútorný strach nebude kompletne celých obklopovať. Až kým sa nezmení na oceán a nebudeme v ňom doslova plávať. Až vtedy si uvedomíme, že nie je skutočný. Že sme ho tam nasadili, zasiali my sami. A že naším účelom ho nie je dať preč, zbaviť sa ho či sa mu vyhýbať. Potrebujeme ho privítať, dať si s ním šálku dobrého čaju, objať ho, pohladkať, dať mu lásku.

Veď si predstav svoj strach ako nejaké zviera. Nabehne ti možno zúrivý lev, obrovský čierny medveď, nebezpečná puma, či dravý vták. Strach sa nezjavuje pekne, chce aby sme sa báli, tak sa zjaví v tej forme. Kto by chcel hladkať zúrivého leva, však?

Nikto, ale to presne potrebuje. Iba tak človek príjme svoj strach, skamaráti sa s ním. On nám ubližuje a my by sme mu tiež najradšej ublížili, alebo sa ho zbavili. Ale my ho potrebujeme pohladkať, objať. Vyskúšaj to. Daj mu trochu lásky a pozoruj ako sa stráca tvoj vlastný strach.

My sami sme si vytvorili v sebe strach a vnímame ho ako niečo veľké a pritom on je iba malou zlatou mačkou.

Pri svojich očistách rodových línii som čelil veľkým nebezpečným hadom, zúrivým medveďom, obrovským červeným drakom, levom, tigrom, ktorý ma chceli uhryznúť. Vedel som, že bojom nevyhrám, hnev proti hnevu nikdy nevyhral. Lásku voči hnevu vždy vyhrala.

Tým, čo píšem, ti chcem ukázať, že aj niečo takéto existuje, ako očista rodovej línie a že je to poriadna metelica, sprcha pre tvojho ducha. Mne sa tieto veci otvorili prirodzene samé a tiež odporúčam do toho nešpárať, kým sa ti to neotvorí tiež samé, buď sám/sama cez seba alebo na nejakej terapii u niekoho.

Vždy sa otvárajú veci v nás, keď sme nato pripravený. Ak sa pokúšame do niečoho rýchlo vhupnúť, zasahujeme do procesu a to nám potom dá poriadne po prstoch. Zakončil by som písanie tým, že všetko sa deje a prichádza v správny čas a vždy sa nám otvorí toľko, koľko sme schopní pochopiť na tom stupni vedomia, v ktorom sa nachádzame.

Všetko dobré ti prajem ahoj 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Od roku 2018 pracujem v Úsmev ako dar a vo svojom voľnom čase robím konzultácie s ľuďmi, ktorí sa vo svojom živote nevedia posunúť ďalej. Všetky články, ktoré som doteraz napísal a stále píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku.

Pin It on Pinterest

Share This

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.