+421915585875 rzarecky@gmail.com

Odpustenie niekomu alebo sebe pochopíme najlepšie vtedy, keď si toto slovo rozložíme na Od a pustenie. Keď držíme v sebe potlačené emócie ako hnev, smútok či nenávisť, ubližujeme sami sebe a sme akoby spútaní reťazou. Keď od-pustíme tým, ktorí nám ublížili, púšťame ich. Už ich nezväzujeme a ani sa mi seba.

Sme voľní. A byť voľný znamená byť zdravý, šťastný a plný radosti i elánu zo života. Odpustením sa dokážeme uzdraviť aj z nevyliečiteľných chorôb. Sám som toho príkladom.

Ako máme odpustiť?

 

Všade sa o odpustení hovorí a málokto vie ako nato, lebo odpustiť len tak, že si to nahlas povieme, nestačí.

Odpustenie cez ústa, len tým, že vyslovíme: „Odpúšťam ti“ je umelé odpustenie, ktoré vychádza z hlavy. Aby sme skutočne danému človekovi alebo sami sebe odpustili, potrebujeme odpustiť srdcom.

A ním dokážeme odpustiť vtedy, keď pochopíme celú situáciu, ktorá sa nám stala a prečo sa tak stala. Volá sa to uvedomenie. Mnohokrát sa na niekoho hneváme dlhé roky a namiesto toho, aby sme sa s človekom úprimne porozprávali, držíme to v sebe.

Potrebujeme to dostať von. Tieto potlačené emócie nám spôsobujú úzkosti, vysoký krvný tlak a mnohé ďalšie choroby.

Úprimne sa porozprávať s rodičmi, starými rodičmi, kamarátmi, bývalými a spýtať sa prečo sa vtedy chovali tak ako sa chovali. Vykomunikovať si to.

Keď pochopíme, prečo sa to všetko stalo tak ako sa stalo. Keď pochopíme, že daný človek v danej situácii konal najlepšie ako vedel. Keď pochopíme, že konal tak ako to bol možno sám naučený. Vtedy prichádza prijatie celej tej situácie.

Odpusteniu predchádza prijatie. Nedá sa odpustiť bez prijatia toho, čo sa stalo. Jedno nadväzuje na druhé.

Ako prijať to čo sa stalo?

 

Jednoducho. V tichu či nahlas si povedzme: „Prijímam to a to“. Napríklad: Prijímam, že ma otec bil. Prijímam, že rodičia drogovali. Prijímam, že ma podviedol. Prijímam, že sa so mnou nerozprávali. Prijímam, že nemám odvahu si stáť za svojím. A tak ďalej… A precíťme to prijatie v sebe, vo svojom srdci.

Ako to čo sa nám stalo, príjimeme, môžeme dotyčnému či dotyčnej odpustiť. Hlavne nezabudnime odpustiť aj sami sebe.

Za čo? Možno aj zato, že sme tak dlho slepo verili v svoj jednosmerný pohľad na vec. Väčšinou vždy po odkomunikovaní si vecí s ľuďmi, čo nám ublížili (resp. o čom my si myslíme, že nám ublížili), zistíme ich pohľad na vec a zrazu pochopíme, že oni to vôbec nemysleli zle. Zistíme, že robili najlepšie ako vedeli, ako boli naučení, že to robili z lásky.

Mnoho krát sa hneváme na druhých a hovoríme: Tak mi ten a ten ublížil, zranila a tak ďalej. Myslíme si a veríme, že sú to naši nepriatelia a pritom si neuvedomujeme, že to sú naši najväčší priatelia a učitelia. Sú to naše spriaznené duše.

Cez tieto krkolomné situácie, ktoré v živote zažívame, sa najviac učíme. Posúvajú nás ďalej. Učia nás prijať veci, ktoré sa nám dejú a učia nás odpúšťať. Byť vďačný a dôverovať, že všetko sa deje pre naše dobro.

Láska je najmocnejšia sila na zemi i vo vesmíre. Láska lieči, uzdravuje z nevyliečitelných chorôb, urovnáva vzťahy, zlepšuje život na každej úrovni bytia. Potrebujeme otvoriť naše srdcia láske. Narodili sme sa otvorení, ale teraz sme v dospelosti sme uzavretí, lebo v sebe držíme veľa hnevu a nenávisti nato čo sa nám stalo.

odpustenie sebe

Príjimime to a poďakujeme sa zato, čo sa nám stalo. Bola to potrebná lekcia k nášmu osobnému rastu. My dospelí často hovoríme: Ja sa naňho naňu už nehnevám. To je pravda. My dospelí sa nehneváme, ale to naše vnútorné dieťa, ten krpec, ktorým sme boli každý z nás, ten tam má poriadne naložené.

Naše vnútorné dieťa iným slovom je naše srdce, naša intuícia. Potrebujeme sa vrátiť sami k sebe, opäť sa narodiť za života a byť ako malé dieťa. Čistí, bez nánosov hnevu, smútku, nenávisti. Potrebujeme otvoriť opäť naše srdce a naučiť sa milovať absolútne všetko v nás i okolo nás.

Bez podmienok… To nás dovedie, počúvaním intuície, nekonečnej múdrosti nášho srdca k bez-podmienečnej láske.

K tomu, kým v skutočnosti sme…

Láskou…

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi