+421915585875 rzarecky@gmail.com

Sme ako semienko cibule a tým, že rastieme, nabaľujeme na seba vrstvu po vrstve, až máme na sebe toľko slupiek cibule, že sme úplne zabudli, kým sme.

Cieľom nášho života, nášho vtelenia, inkarnácie tu na zemi je vrátiť sa späť k tomu, kým sme. Čistotou, láskou, svetlom. Možno sa nám to podarí v tomto živote, alebo v ďalšom.

Od narodenia naberáme na seba vrstvy, ktoré sú umelé. Zahlcujeme sa vedomosťami spôsobom, že keď dieťa po 9 rokoch štúdia na základnej škole z nej odchádza, je úplne vygumované. Nevie hospodáriť s peniazmi, nevie ako si má poradiť pri prvej hádke, ako riešiť vzťahové či sexuálne problémy.

Nie je pripravené na skutočný život, na realitu. Namiesto toho jasne vie, kto bol Adolf Hitler, Napoleon, Mor ho ovláda naspamäť a o Pytagorovej vete sa mu aj sníva.

To, kým sme boli, keď sme sa narodili, to sme my. Nie titul za menom, či pred ním. Nie to, čo sme sa naučili. Sme pomýlený týmto materiálnym svetom.

Uverili sme, že prezident, politik, lekár, mäsiar, finančný poradca, poisťovák, masér, liečiteľ, podnikateľ, atď… je viac ako bezdomovec.

Zabudli sme, že stále sú to ľudia, ktorí pracujú na daných postoch. Ich slupka cibule, je ich funkcia.  Rola, ktorú v živote zastávajú. Dostali sa tam na základe svojej cesty, vzdelania, okolností.

To z nich nerobí to, že by boli viac alebo menej. Všetci sme si rovní. Všetci sme čisté duše, takí ako sme sa sem narodili.

Zabudli sme nato. Na seba, na svoj pôvod. Nechali sme sa zblbnúť vonkajším svetom a zabudli sme na vnútorný.

Šťastie hľadáme vonku, ale ono je vo vnútri, v našom srdci.

Cesta späť k čistote, do nášho srdca, je cez zbavovania sa slupiek. Nehovorím, že si máme zbaviť titulov, alebo sa úplne „vymazať“. Hovorím skôr o tom, aby sme si uvedomili slová, ktoré z nás vychádzajú.

Slová majú kúzelnú moc. Dokážu pohladiť, ale i zraniť. To, ako hovoríme, čo hovoríme, na čo myslíme, čomu veríme, to aj žijeme. Našimi myšlienkami či slovami si tvoríme našu realitu. To kým sme teraz.

Od malička sa učíme počúvame slová druhých. Hovoria nám čo je správne a čo nie, čo máme robiť a čo nie. Počúvame ostatných, lebo ako dieťa sú dospelí pre nás obry, ktorí určite vedia všetko. Veríme viac im a vnútri v našej dušičke strácame sami seba.

Potrebujeme pochopiť, že vedomosti, ktorými sme nasiaknutí úplne od malička, nemusia byť vôbec pravdivé, ale tým, že sme im uverili, ovplyvňujú náš život.

Je to ako s tým špenátom. Celé detstvo do nás tlačili špenát, lebo že má veľa železa. Veď ho jedol aj Pepek námorník, tak musíme aj my. A potom sa stalo to, že pár rokov dozadu vedci zistili, že sa sekli o desatinnú čiarku a špenát nemá skoro žiadne železo.

Toto sa stane, keď uveríme veciam zvonku. Jeme špenát, kvôli železu, lebo to niekto s peknou funkciou povedal. Skočíme nato, ako myš na syr. Uverili sme tomu a to ovplyvňuje náš život.

Občas za mnou niekto príde a hovorí mi to a to. Keď sa ho spýtam, odkiaľ má túto informáciu, odpovedá, že to povedali v telke, v rádiu, alebo to povedal nejaký guru. Nie je to jeho múdrosť, z jeho srdca, iba uveril tomu, čo sa niekde hovorí.

To neznamená, že je to aj pravda. Cez média sa najlepšie manipuluje s ľuďmi, najlepšie cez strach, preto existujú večerné správy. Všetko, čo sa v televízii odvysiela, si myslíme, že je pravda.  Celé je to iba ilúzia, dokonalý kúzelnícky trik.

Čo myslíte, prečo sú v reklamách či na billboardoch slávny alebo známi ľudia? Marketingové spoločnosti dobre vedia, že keď tam dajú niekoho, kto je „viac“, tak ľudia tomu uveria. Kúpia si daný produkt a to ho dotyčný ani nemusí sám využívať, ako sa v reklame tvrdí. Takto sa stáva človek zmanipulovaným zvonka.

Poďme späť k ceste k srdcu. Aby sme sa vrátili späť, potrebujeme prehodnotiť všetko to, čo sme sa doteraz naučili, vytriediť to ako odpad a to čo nepotrebujeme, vyhodiť. Niektoré veci, ktoré sa naučili, sú dobré a potrebné pre náš ďalší rast, ale niektoré už treba vyhodiť J

Prišiel čas veľkého upratovania samých v sebe. Čas spojenia sa so svojou intuíciou (vnútorným hlasom, srdcom, vnútorným dieťaťom).

Nepôjde to všetko naraz a za mesiac. Pôjde to slupka po slupke. Niekomu to môže trvať pár mesiacov, niekomu rokov a niekomu nebude stačiť ani tento život.

porno sex drogy alkohol

Nebuďme smutní, čo nestihneme teraz, dokončíme v ďalšom. Až raz prídeme k odlúpnutiu poslednej slupky. Už tam nie je semienko, to vyrástlo v šťavnatý plod.

Prišli sme na koniec a uvedomili sme si, že je to začiatok nekonečna. Sme doma… Vo svojom srdci, kde sú odpovede na všetky otázky. Na to, kto sme, kam smerujeme a aké je naše poslanie v tomto vtelení.

Našli sme Boha sami v sebe a vidíme ho naším novým zrakom vo všetkom okolo nás. Pochopili sme, že nikto neumiera, že smrť je len ilúziou materiálneho sveta, kedy sa bojíme o svoje telo.

My nie sme našim telom. Ono je naším chrámom, v ktorom bývame a o ktorý sa staráme.

Máme husinu, chvenie, keď čítame tieto riadky? Naše srdce, naša duša nám len týmto dáva najavo, potvrdzuje nám, že je to pravda. Začíname si spomínať. Prebúdzame sa zo sna, v ktorom sme žili. Zrazu začíname vidieť realitu novým zrakom, stáva sa to našim novým zázrakom.

Skutočne vidíme len srdcom. To je aj pravý význam slova zázrak, čo je skutočné sa nachádza za-zrakom.

V tejto temnote, v ktorej žijeme, potrebujeme nájsť sami v sebe svetielko, ktorým sme my sami. Keď ho objavíme, prežiari celú temnotu a bude tam iba svetlo.

To, kým sme 🙂

 

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Ďakujem za zdieľanie

Zdieľaj článok so svojimi priateľmi