Kde bolo, tam bolo… bolo raz jedno veľké kráľovstvo. Malo to svoj zmysel, prečo bolo také veľké. Žil v ňom predsa veľký drak. Bol celý červený, presne takej farby, akej je naše srdiečko. Drak v hrade strážil ten najvzácnejší poklad, ktorý sa skrýval hneď za ním, vo vysokej hradnej veži. Princeznú, ktorá tam celé roky čakala na svojho osloboditeľa, muža svojho života.

Mnoho statočných rytierov sa snažilo poraziť draka a dostať sa skrze neho k dverám do hradnej veže priamo za princeznou. Ani jednému sa to nepodarilo, až v jeden slnečný deň sa pred hradom zjavil vysoký pevný muž v striebornom brnení a s veľkým strieborným mečom. Zosadol zo svojho koňa a rovno si to namieril do hradu.

Vošiel dnu cez veľké drevené dvere a ako ho drak zbadal, začal okamžite naňho chrliť plamene. Rytier pevne chytil pred sebou ostrý meč, ktorý ho pred plameňmi chránil. Akoby ten meč rozdelil chrlený plameň na polovicu, do písmena V. Rytiera chránil jeho meč, ale tú vysokú teplotu z plameňa cítil, pod svojim brnením sa doslova varil ako sliepka v polievke.

Neostávalo mu nič iné, ako sa zvrtnúť. Snažil sa ku drakovi priblížiť bližšie a seknúť doňho, ale drak ho odchodil svojim mohutným chvostom. Rytier sa dokáže pred drakom ubrániť, ale uvedomoval si, že ho nedokáže poraziť, nedokáže sa ku nemu ani priblížiť.

Schoval sa za kamenný stĺp, aby ho drak nevidel. Pochopil, že draka nikdy neporazí bojom. Že je moc silný, mohutný, rýchly, akoby predvídal všetko, čo on sám spraví. Rytier chytil svoj veľký meč a odchodil ho od seba tak, aby to drak videl. Rozopol aj svoje lesklé strieborné brnenie a takisto ho odhodil do voľného priestranstva, nech je to drakovi na očiach.

Jemne nakukol hlavou spoza stĺpa, lebo bol zvedavý, čo robí drak a ten mal v tvári taký nechápajúci výraz. Nevedel pochopiť, prečo ten rytier odchodil jediné veci, ktoré ho mohli ochrániť pred nebezpečným drakom.

Rytier sa zhlboka nadýchol a prestúpil pred draka. Ten hneď ako ho videl, nadobudol v sebe strach a začal zbierať plamene vo svojich ústach, ktorými by raz a navždy upiekol rytiera.

Ten to hneď pochopil a okamžite si kľakol, sklonil hlavu na znak úcty, pokory, rešpektu a vystrel k drakovi otvorenú dlaň. Stala sa zvláštna vec, akoby sa na chvíľu zastavil čas. Drak nechápal, prečo to spravil, veď toto nespravil žiadny rytier pre ním. Každý ho chcel poraziť, vyhnať z hradu, ale tento sa pred ním skláňa, prejavuje mu úctu a ešte k nemu nastrčil dlaň.

Drak bol veľmi múdry. Bol síce veľký a nebezpečný, ale mal takisto strach. A keď sa v hrade zjavil rytier, ktorý mal v hlave jedinú myšlienku a to zabiť draka, neostávalo mu nič iné, ako sa brániť. Nepoznal iný spôsob.

Drak sa posadil na zadné a pomaly skláňal hlavu a dotkol sa ňou dlane rytiera. Ten cez svoju dlaň cítil ako bije drakovo srdce. Jemne ho pohladil po hlave a v tom sa stalo niečo zázračné.

Drak, ktorý bol veľký ako celý hrad, sa zmenšil a teraz bol vysoký tak, ako sám rytier. Usmieval sa a z očí mu tiekli slzy.

Keď dáme lásku tomu, čoho sa bojíme, čoho sa chceme zbaviť, zmenší sa to o polovicu.

A čím viac lásky tomu nášmu problému, ťažkej životnej situácii, hnevu, smútku, dávame, tým viac sa zmenšuje a už nie je ten problém taký nebezpečný, aký bol na začiatku. Presne ako ten drak.

Tento veľký drak v tejto rozprávke symbolizuje naše problémy, to čo nás trápi, to čo nemáme v sebe vyriešené. Na začiatku problému, napríklad náš vnútorný hnev bol sprvu maličký, ale tým, že sme ho neriešili, neventilovali, on v nás začal rásť.

Až jedného dňa z neho vyrástol tak veľký drak, že už nevidíme skrze neho. Nevidíme, čo je za ním. Nevidíme tam tie malé schované dvere, ktoré vedú do hradnej veže, k láske.

Keď máme nejakú chorobu (v predstave drak) a chceme sa jej zbaviť, zoťať ju mečom, nadopovať tabletkami bez riešenia svojich vnútorných bolestí, uspať ju, tak v skutočnosti ubližujeme sami sebe. Nemáme šancu nad ňou vyhrať. Môžeme sa ubrániť dlhú dobu, ale nevyhráme.

Potrebujeme jej dať trochu lásky. Skloniť sa pred ňou, vzdať boj, lebo je zbytočný. Pohladkať ju, lebo ona má len strach. A keď budeme robiť veci, z ktorých bude mať ešte väčší strach (sekať mečom), bude to ešte horšie.

Keď jej dáme lásku, nebude nám už mať prečo ubližovať. Prijali sme ju v svojom živote.

Tak ako rytier dal trošku lásky drakovi. Pohladil ho po tvári a on sa zmenšil na jeho výšku. Ako som spomínal na začiatku, drak je presne takej farby, ako naše vlastné srdiečko, lebo zrovna v ňom si nosíme všetky tieto veci opačné láske.

A keď to naše srdiečko pohladíme, všetky tie veci ako strach, smútok, hnev, nenávisť, sa rozplynú ako kúdeľ dymu.

Rytier s drakom stáli oproti sebe. Hľadeli si hlboko do očí a v tom rytier vrúcne objal draka a drak jeho. V tom sa drak rozplynul a uzdravil rytierovo srdce. S touto čistotou v sebe zbadal pár metrov pred sebou malé dvere. Tie predtým nevidel, lebo to miesto zaberal drak, jeho vlastný strach.

Podišiel k dverám a otvoril ich. Z tohto malého priestoru svietilo tak jasné svetlo, že prežiarilo celý hrad. Vedel, že sa vrátil domov, k svojmu srdcu. Vybehol po okrúhlych schodoch do hradnej veže, kde ho čakala okúzľujúca a nádherná princezná s dlhými ryšavými vlasmi.

Ako sa im stretli oči, okamžite sa do seba zaľúbili. Vyrozprával jej celý príbeh s drakom a ona hneď vedela, že našla toho pravého. Muža, ktorý láskou uzdravuje srdcia ostatných.

A ako to v rozprávkach býva: „Žili šťastne až do smrti“.

PS: Ale to neznamená, že sa občas nepohádali. Teraz už však vedeli, aké je dôležité sa medzi sebou rozprávať, občas sa skloniť predtým druhým a dať mu kúsok lásky.

Ak sa ti táto rozprávka páčila, zdieľaj ju ďalej a vnášaj svetlo tam, kde ho je potreba. Ďakujem 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Od roku 2018 pracujem v Úsmev ako dar a vo svojom voľnom čase robím konzultácie s ľuďmi, ktorí sa vo svojom živote nevedia posunúť ďalej. Všetky články, ktoré som doteraz napísal a stále píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku.

Pin It on Pinterest

Share This

Ak sa ti páčil článok, môžeš ho zdieľať so svojimi priateľmi.