Do benzínu som tankoval diesel. Nie nehovorím o aute, hovorím o svojom tele. S autom je to ako s telom, keď doňho tankujeme to, čo pre neho nie je vhodné, prestane fungovať. Možno chvíľu ešte prejde, ale po čase sa zadre.

A tak presne som dopadol ja. Už pred rokom mi prišiel vnem, že mám zmeniť svoje stravovanie, že mám jesť viac zeleniny či ovocia. Nejaké zmeny som spravil, ale väčšinou som ostal pri rozprávaní o tom, čo všetko by som mal zmeniť.

Za posledné mesiace som sa cítim dosť unavený. Najviac asi keď som vstával, nevedel som sa z postele vymotať, únava ma sprevádzala celý deň s tým, že som sa ohlupoval kávou či zelenými čajmi. K večeru, keď som prišiel z práce, som nevládal už nikam ísť, bol som ako vyčerpaný tuleň, ktorý sa chcel len vyhrievať na svojej skale, čiže na gauči.

Sám som tomuto veľmi vďačný, lebo bez tohto by v mojom živote nikdy neprišlo k zmene vo stravovaní. Niekedy to, čo sa nám zdá v danej chvíli ako najhoršie, sa deje len preto, aby nám časom ukázalo, že je to to najlepšie, čo sa nám mohlo kedy stať.

Potrebujeme byť len vnímaví, vycítiť signály a začať konať. Inak sa naše telo zadrie a chvíľu trvá, kým sa odčerpá nesprávne palivo a natankuje sa správne.

Keď už bolo najhoršie, tj. 28.4.2019 v nedeľu, čiže iba pred 10 dňami od napísania tohto článku, mi tým, že som citlivý a vnímavý, prišiel vnem o tom (bez meditácie, len tak, pri státí v kuchyni), že by som mal úplne vynechať pečivo, resp. úplne pšeničnú múku zo svojho života a to isté platí pre cukor. Čiže žiadna pizza, langoše, chlebík, kaizerky, rožky a tak ďalej. Tu začína môj život bez pšenice.

Dokonca existuje aj kniha Život bez pšenice, ale tu som zatiaľ nečítal. Určite ak mi raz príde do cesty, rád si ju prečítam. Možno zaujme teba a prečítaš si ju skôr ako ja. Ja moc knihy nečítam, počúvam skôr svoj vnútorný hlas a riadim sa skôr ním ako tým, čo sa píše. Ale niekedy, keď príde nejaká kniha zvonku, dokáže byť pre mňa dobrou inšpiráciou či posunom na mojej ceste.

Pochopil som, že mám jedávať viac toho, čo prirodzene pochádza zo zeme. Môžeme si povedať, že aj pšenica predsa pochádza zo zeme. Áno pochádza, ale to už nie je tá pšenica, z ktorej sme jedli chleba, keď sme boli malí. Pšenica je geneticky modifikovaná, chemicky kadejako ošetrovaná a robí sa skôr na kvantitu ako na kvalitu, robí sa na biznis. I preto mnoho ľudí jedáva špaldu, ovos, atď.

Do pečív sa pridávajú umelé veci, ktoré tam ani nemajú byť. Cukor a rôzne nafukovacie prostriedky, ktoré nenafukujú len pečivo, ale v konečnom dôsledku po ich konzumácii aj nás samých. Mnoho ľudí, ktorí vysadili pšenicu zo svojho života, rapidne schudlo či zhodili brucho a to nemuseli ani tvrdo makať v posilňovni.

Nikomu nevravím a ani účelom tohto článku nie je, že by som niekomu radil, aby vysadil pšenicu či cukor. Delím sa s Vami o svoj život, o to, načo som prišiel a čím prechádzam, nič viac. A možno toto moje zdieľanie s Vami, Vám pomôže si niečo uvedomiť a niekam Vás posunie.

Robím to s láskou, lebo viem, že zdieľanie je najvyššia forma lásky a ako inak prichádza k zmenám, keď nezačneme od seba a nepodelíme sa o svoj príbeh s druhými 🙂

Ďalšia kapitola sú Bio veci. Predtým som ani nevedel, čo to je, až sa to začalo objavovať v našej kuchyni. Teraz viem, že potraviny s označením Bio sú z ekologického poľnohospodárstva a znamená to, že nie sú chemicky striekané kadejakým sajrajtom.

Môžeme o tom polemizovať, či to tak naozaj je, ale ja predsa cítim tú chuť Bio kivi a nebio. Je to obrovský rozdiel.

Hovorí sa, že prvé 3 dni sú najťažšie. Ja som to ani tak nepostrehol, lebo mám pevnú vôľu a rozhodol som sa, že to nebudem jedávať a budem sledovať, ako sa cítim. Pamätám si, že na tretí deň sa mi o pečive aj snívalo, ale bolo to v tom zmysle, že som videl svojich rodičov v sne ako predo mňa vysypávajú pečivo a dávajú mi ho jesť.

V snoch sú veľké odkazy pre nás a pre mňa tu bol tiež veľký odkaz. Bolo mi ukázané, že pečivo som jedol preto, lebo sme ho vždy jedli, ale to predsa neznamená, že je to správne pre moje telo.

Zhruba po 5 dni som si všimol, že mi rapidne stúpa energia. Ráno som vstal a žiadna únava, doslova som vystrelil z postele.

Poznámka autora:

Ešte by som k tomuto dopísal, že to nie je len tým, že sa začal môj život bez pšenice či cukru, na ktorom/ktorej som bol doslova závislí. Reálne som začal jesť viac zeleniny vo forme šalátov, varenej zeleniny, buď čistej, alebo z tofu, tempehom, ryžou,  kadejakou zeleninou. Začal som jesť viac ovocia.

Ďalšia kapitola je mäso, mlieko, syry a vyprážané veci. Tie vyprážané si dám možno 1x za rok na nejakej návšteve a mäso posledný rok celkovo už moc nejem. Dám si ho možno raz za 2-3 mesiace. Mlieko nepijem cez 4 roky, lebo to s mliekom nemá nič spoločné a syry či smotana mi nerobí vôbec dobre. Cítim sa po nich unavený až tak, že mám útlm a mám chuť ísť spať.

Treba sa hlavne vnímať, počúvať sa a vnímať svoje telo tesne po najedení sa, či cítim útlm a jediné načo myslím je, kde sa dá rozvaliť, alebo cítim energiu. Ak cítim útlm, je to jasný signál, že to nie je potrava pre moje telo. Je to také jednoduché.

Píšem vám to preto, aby ste si uvedomili, že to nie je len o jednej veci. Kompletne som zmenil svoje stravovanie a stalo sa to, že už netankujem ani benzín ani diesel, lebo moje auto (telo) sa zmenilo na elektromobil.

Pri tomto stravovaní cítim, ako doslova v mojom tele lieta od dolu až hore moja energia.

Ešte jedna vec: To, čo jedávam ja, neznamená, že je vhodné aj pre Vás. Milióny ľudí na celom svete naletí na rôzne diéty v domnienke, že schudnú alebo sa budú cítiť lepšie. Pre človeka, ktorý vymyslel tento typ diéty, je táto strava vhodná iba pre ňho, ale to vôbec neznamená, že môže byť pre ďalších ľudí, lebo každý jeden máme iné telo, potrebujeme iné jedlo.

A potom my ľudia sme ako ovce a opakujeme to, čo robia druhí, namiesto toho, aby sme počúvali svoje telo a rešpektovali jeho potreby.

Vrátim sa opäť k tým pocitom. Včera bol 9 deň a večer o 19:30 sme cestovali na dlhšiu cestu. Mal som stále toľko energie, že som povedal priateľke, že kebyže mi niekto dá do ruky vybitý iphone, tak ho nabijem 😀

Moja únava, vyčerpanosť, ráno, poobede, či večer úplne zmizla z môjho tela. Nikdy v živote som sa takto necítil. Ja mám reálne 60 kg, áno som taký tenký chrust, ale ešte pred tými desiatimi dňami, so starým stravovaním som sa cítil akoby som mal virtuálnych 120 kg. Až teraz sa cítim, že mám 60.

Cítim sa ľahko, sviežo, akoby som doslova žiaril zvnútra.

zdravé potraviny

Uvedomil som si, že to čo jedávam, vplýva a ovplyvňuje moje emócie. To ako sa cítim, či som vysmiaty, alebo smutný. Už dávnejšie, keď som mal v sebe veľa hnevu, som chápal, že jem podobné frekvencie, čiže mäso.

Že to čo mám v sebe, si do svojho života neustále priťahujem a je to vo všetkom. Vo forme jedla, pitia, hudby, ľudí, prostredia v ktorom žijem a tak ďalej.

Pochopil som aj, že to funguje presne opačne. Čiže nielen človek plný hnevu si priťahuje do svojho života jedlo ako mäso, vyprážané veci, polotovary a pod., ale že to funguje aj opačne. Čiže ak človek jedáva veľa napr. mäsa, viaže sa to v jeho tele na hnev a môže sa cítiť viac podráždený, nahnevaný, úzkostlivý.

Zažil som to sám na sebe, s rôznymi potravinami, napr. aj s mäsom, ako píšem vyššie a naposledy s tým pečivom. Mal som vo zvyku jedávať veľa chleba s maslom a soľou, alebo celozrnné kaiserky, o ktorých som si myslel, že sú zdravšie ako biele. Toľká nevedomosť.

Frekvencia pečiva v mojom tele sa viazala na smútok a doslova akoby sa vytrácala radosť z môjho života. Moje telo mi ukazovalo cez skleslú náladu bez úsmevu, že potrebuje zmenu.

Stačila malá, vlastne veľká zmena, kompletne som zmenil svoje stravovania a vrátila sa mi radosť zo života, ale i ľahkosť, lepšie pozeranie na veci, aj pamäť sa mi zlepšila a cítim sa doslova nabitý energiou a to je len 10 deň.

Pochopil som, že telo je kľúč k otvoreniu brány v našom srdci. Kľúčom k vyšším dimenziám vedomia.

Môžeme meditovať, skúšať rôzne duchovné techniky, ale bez spojenia sa s telom, s prírodou v nás, s matkou Zemou, sa nikam neposunieme. Ostaneme stáť na mieste a budeme sa točiť v kruhu.

Až keď správnym jedlom či cvičením uzemníme svojho ducha v nás, môžeme duchovne vyššie rásť.

Nie je to o tom, že zmeníme stravu na chvíľu a potom sa vrátime späť. Cesta späť už neexistuje, lebo s týmto novým nastavením a hlavne s pocitom, ako sa cítime po tejto zmene, sa už ani nebudeme chcieť vrátiť späť.

Sme malým semienkom, ktoré začína dostávať to, čo potrebuje pre svoj rast, aby z neho mohla vyrásť zdravá a šťastná rastlina, ktorá sa o svoju krásu bude deliť s ostatnými.

Keď sa aj ty rozhodneš pre túto zmenu, tak sa o svoje semienko dobre staraj. Dávaj mu to, čo potrebuje a ono sa ti bohato odmení.

V dnešnej dobe má mnoho detí rôzne alergie, astmy a nikto poriadne nevie, čo s tým. Prestaňme do detí tlačiť to, čo nechcú robiť a hlavne to, čo nechcú jesť. Rozprávajme sa s nimi a pýtajme sa ich, čo by chceli. Ak dieťa nevie, čo by možno chcelo, tak ho zoberme do zelovocu či na trh a nech ukáže prstom. Určite neukáže na mäsom, či nejaké polotovary.

Detské srdce vie, čo potrebuje na svoj zdravý rast, len tým, že my dospelí nie sme spojení so svojim srdcom, dávame mu to, čo poznáme alebo jeme my, ale to nemusí byť vhodné preňho. Dieťa je veľmi múdre, ono nás sem prišlo učiť. Dieťa prišlo učiť dospelého, nie dospelý dieťa.

Nikdy som si nemyslel, že zmena stravovania, ktorú postupne po malých krokoch robím už 1 rok, môže zmeniť toľko vecí v mojom živote. Vždy som si myslel, že človek sa dokáže napr. uzdraviť z niečoho riešením svojej minulosti, tráum, toho čo si v sebe nosí.

Až teraz sa mi otvoril nový svet a vidím to, čo som predtým nevidel. Som jedlom a pravidelným cvičením ukotvený sám v sebe a môžem sa posunúť na svojej duchovnej ceste – bližšie k samému sebe ďalej.

I tebe držím palce vo vnímaní svojho tela a v robení zmien, ktoré už cítiš, že sú pre teba nevyhnutné.

Ďakujem, že si si prečítal/a celý článok a keď ťa zaujal, niečo ti dal, veľmi mi pomôže, ak ho budeš zdieľať a posúvať ďalej.

Ahoj 🙂

Autor Radoslav Zárecký


Stále dokola píšem o láske, lebo všetko je láska. Články, ktoré píšem, vychádzajú z mojich vlastných skúseností, môjho života. Zrkadlia moje vnútro, to kto som a ako sa pozerám na veci okolo seba. S článkami sa môžeš i nemusíš stotožňovať, obe možnosti sú úplne v poriadku 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Thank you for sharing

Share an article with your friends